Pišút: Titul univerzita úroveň školy nezdvihne

Slovenské vysoké školy nenapredujú. V porovnaní s českými obstojí len máloktorá, tvrdí odborník na vysoké školstvo Ján Pišút.

05.12.2008 09:08
Ján Pišút Foto:
Ján Pišút.
debata

Ministerstvo školstva pripravuje rozdelenie škôl na univerzity, vysoké a odborné školy. Ktoré by si mali podľa vás zachovať titul „univerzita“?
Medzi špičkové univerzity radím bratislavskú Univerzitu Komenského, Slovenskú technickú univerzitu, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika, Technickú univerzitu a Univerzitu veterinárneho lekárstva v Košiciach.

Zlepší nové delenie úroveň školstva?
Ak dáte škole titul univerzita a iným ho nedáte, samo osebe sa tým nič nezmení.

Mohlo by u nás dôjsť aj k zlučovaniu niektorých škôl?
V podstate áno, ale neverím tomu. Spomínam si, keď sa začiatkom roku 1992 chceli spojiť Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre s Univerzitou Konštantína Filozofa. No potom sa v niečom nepohodli.

Napríklad v Bratislave je hneď niekoľko univerzít.
V zahraničí by bola tendencia spojiť ich. Slováci však majú radi svoj piesoček.

Aká je súčasná kvalita vysokých škôl?
Medzi hodnotiace kritériá patrí ich vedecká činnosť. Teda množstvo publikácií vo vedeckých časopisoch. Keď sa pozrieme na trend u nás, za posledných desať rokov narástla produkcia publikácií zhruba o štyridsať percent. Je to málo.

V roku 1993 bol slovenský a český vzdelávací systém na rovnakej štartovacej čiare. Môžu dnes naše fakulty súperiť s českými?
Len málo slovenských fakúlt v tomto porovnaní obstojí. Pozitívnym príkladom je Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity, ktorá o viac ako tretinu predstihuje najlepšiu českú technickú fakultu v obzvlášť dôležitom kritériu citácií na tvorivého pracovníka. Všetky ostatné zaostávajú.

A ak by sme porovnali bratislavskú Univerzitu Komenského s pražskou Karlovou univerzitou?
Česi by boli lepší.

Je to aj preto, že v Čechách ide viac peňazí na vysoké školy a vedu?
Český výskumný systém je financovaný päť- až desaťnásobne lepšie ako náš. A keby sme sa porovnali s najsilnejším Švajčiarskom, ktoré investuje do vedy strašné peniaze, videli by sme tie obrovské rozdiely.

Prečo sa slovenské školy nikdy nedostali medzi päťsto najlepších univerzít na svete?
Najviac sa spomína Šanghajský rebríček, ktorý nie je šitý na mieru Slovenska. Jedným z kritérií je to, či má škola absolventa alebo zamestnanca, ktorý je laureátom Nobelovej ceny. Keďže my žiadnych nemáme, hneď máme dvadsať percent dole.

Podľa najnovších štatistík počet zahraničných študentov na slovenských školách narástol. Ktoré odbory ich najviac lákajú?
Najsilnejší rast je na lekárskych a veterinárnych fakultách, pretože u nás majú štúdium oveľa lacnejšie ako kdekoľvek v Európe. A teraz sa ukázal aj veľký počet zahraničných študentov na Fakulte reformovanej teológie Univerzity J. Selyeho. Bodaj by nie, keď im stačí prejsť cez most v Komárne a už sú na univerzite.

A čo naši študenti? Neodchádzajú najmúdrejšie hlavy do zahraničia za kvalitnejším štúdiom?
To by som netvrdil. Slováci chodia študovať najmä do Českej republiky lekárske, prírodovedné a technické disciplíny.

debata chyba