Ministerstvo dopravy aj Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, ktorá ho prepravovala, tvrdia, že namerané hodnoty žiarenia sú nízke a ľudí neohrozili. Podľa ochranárov to však nemožno zľahčovať, lebo žiadna radiácia nie je bez rizika.
Ak sa v rezorte dopravy zachytí nejaký prípad neohlásenej rádioaktivity, rieši sa ako mimoriadna udalosť, pretože z prvých informácií nie je možné zistiť podrobnosti. Teda, či ide o výskyt prírodnej rádioaktivity, ktorá by mohla uniknúť do životného prostredia, alebo dokonca o protiprávne zneužitie jadrových materiálov, čo by mohlo ohroziť zdravie obyvateľov či bezpečnosť štátu. „Každý prípad sa nahlási polícii,“ povedala Pravde Katarína Šimková z tlačového odboru ministerstva dopravy. Podľa nej sa však nepreukázalo, že by sa rádioaktívny náklad prepravoval nelegálne.
Spomenuté prípady možno rozdeliť do štyroch skupín. Prvú tvoria vagóny z Ukrajiny, v ktorých konštrukcii sa zistil materiál obsahujúci rádium. Jeho presnejšie zloženie však nepozná ani rezort dopravy, lebo ho nebolo možné odobrať a preskúmať v laboratóriu. Známe sú len približné výsledky z povrchovej analýzy, ktorú urobil prenosný prístroj. „Po preložení nákladu boli vagóny vrátené majiteľovi a zároveň sa prijali opatrenia na to, aby sa radiačne závadné vozne nedostali na územie Slovenska,“ priblížila postup Šimková.
Druhým zdrojom ionizujúceho žiarenia je prírodná rádioaktivita v kovovom šrote, ktorý vozne prepravovali. Sú to napríklad súčiastky poľnohospodárskych strojov alebo vodovodných potrubí, protipožiarna výplň v stenách trezorov, šamotová výplň pecí, meracie prístroje z leteckého priemyslu či zo zdravotníckych zariadení a podobne. Ďalšie skupiny tvorí železo, ktoré sa kontaminovalo pri chybnom tavení kobaltom, a ciferníky, ktorých čísla obsahujú rádioaktívnu farbu.
„Vagóny smerovali do okolitých štátov, napríklad do Poľska, Talianska, Česka alebo Slovinska,“ spresnila Šimková. Koľko vozňov prichádzajúcich z nášho územia zachytili v zahraničí, nevedela uviesť. V uplynulom roku nám však z cudziny vrátili tri vozne a v tomto roku prišlo nazad sedem vagónov s kovovým šrotom z taliansko-rakúskej hranice, kde v nich namerali ionizujúce žiarenie.
Vedenie rezortu dopravy aj spoločnosti Cargo ubezpečujú, že vozne s rádioaktívnym materiálom nikoho neohrozili. Podľa Šimkovej ministerstvo nemalo dôvod riešiť tieto udalosti mimoriadnymi opatreniami. „Namerané hodnoty ionizujúceho žiarenia v kovovom šrote boli vo všetkých prípadoch nízke, neohrozovali zdravie verejnosti ani bezpečnosť železničnej dopravy,“ zdôraznila Monika Schmidtová zo spoločnosti Cargo.
Ako porovnala, v prvom polroku 2012 prepravilo Cargo 16 737 vozňov naložených kovovým šrotom, no ionizujúce žiarenie sa zistilo len pri 12 vagónoch, čo je 0,07 percenta. „Napríklad pri poslednom tohtoročnom prípade bola hodnota nameraného žiarenia kovového šrotu vo vozni porovnateľná s priemernými hodnotami v Košiciach alebo v Poprade a dokonca nižšia ako v Žiline či na Chopku. Zdôrazňujeme, že nešlo o rádioaktívny materiál, ale o kovový šrot,“ doplnila Schmidtová s tým, že v siedmich prípadoch bol tento šrot naložený v slovenských vozňoch a v piatich prípadoch vo vagónoch ukrajinských železníc.
Spomenuté nálezy nepovažuje za nebezpečné ani Úrad verejného zdravotníctva. Zvýšenú rádioaktivitu podľa neho obsahuje množstvo bežne používaných materiálov, ako napríklad staré vodovodné potrubia, v ktorých sa usádzajú nánosy prírodných rádionuklidov, alebo niektoré stavebné látky. „Ak je ich rádioaktivita na prijateľnej úrovni, nie je potrebné robiť žiadne opatrenia,“ zhodnotila Martina Merková z mediálneho odboru úradu.
Ako dodala, sú stanovené hodnoty rádioaktivity, ktoré možno pokladať za bezvýznamné, ale treba ich kontrolovať. Poľnohospodárske stroje sa údajne kontaminovali roztavením kobaltového žiariča pri tavení ocele už pred viacerými rokmi práve preto, že sa vtedy železný šrot dostatočne nekontroloval. „Také prípady sa však z času na čas stávajú i v súčasnosti a teoreticky ich nemožno vylúčiť ani pri moderných spôsoboch kontroly,“ zhrnula Merková.
Podľa riaditeľa medzinárodnej energetickej kampane Greenpeace International Jana Beránka však ani nízke hodnoty rádioaktivity nemožno podceňovať. „Jednou z medzinárodne uznávaných zásad ochrany zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia je to, že neexistuje taká nízka dávka, aby bola úplne neškodná. Inými slovami, každé, aj sebamenšie zvýšenie radiácie zvyšuje riziko zdravotných následkov. Ostatne, keby bola kontaminácia v zmienených prípadoch naozaj celkom neškodná, nemuseli by sa ňou zaoberať štátne orgány a Taliansko by nevracalo šrot späť na Slovensko,“ vysvetlil Pravde Beránek, ktorý je i členom radiačného tímu organizácie Greenpeace.
Riziko sa podľa neho môže zvýšiť napríklad u ľudí, ktorí sú dlhší čas vystavení vyšší dávkam radiácie, čo u nich môže vyvolať rôzne ochorenia. Podľa Beránka nie je ani bežné, aby boli rádioaktivitou zasiahnuté poľnohospodárske stroje. „Ukazuje to na nedostatky v systéme kontrol, ktoré by mali takým prípadom predísť. Je pravdepodobné, že materiál týchto strojov obsahuje kovy, ktoré boli recyklované a pochádzajú napríklad z kontaminovaných oblastí okolo ukrajinského Černobyľu,“ upozornil Beránek.
Povinnosť kontrolovať materiály, ktoré by mohli vykazovať rádioaktivitu, vyplýva prevádzkovateľom dotknutých pracovísk – napríklad šrotovísk – z nariadenia vlády. O to, aby bol náklad bez takýchto látok, by sa však mal postarať už prepravca pred odovzdaním vagóna. Monitorovacie systémy buduje i ministerstvo dopravy. V júli minulého roka otvorilo takzvanú monitorovaciu bránu na sledovanie rádioaktivity na železničnej stanici Bratislava-východ.
Zachytený materiál so zvýšenou rádioaktivitou likviduje Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS), ktorá má na to ako jediná oprávnenie. Vlani prevzala takmer 818 kilogramov takýchto látok, z toho 54 kilogramov z rezortu dopravy. Za prvých šesť mesiacov tohto roka prišlo z pôsobnosti tohto ministerstva už vyše 2,3 tony z celkových 2,4 tony zachytených materiálov, ktoré JAVYS likvidovala.
Ak ich pôvodca nie je známy, likvidáciu hradí Národný jadrový fond dotovaný štátom. Keď sa však dodatočne zistí, komu náklad patrí, musí tieto prostriedky uhradiť. Akým firmám patrili kontaminované materiály vo vozňoch, však Cargo odmietlo prezradiť s odôvodnením, že ide o dôvernú informáciu.