Návrh na trvalé zakotvenie tzv. „zlatého pravidla“ nasleduje deň po tom, čo talianska vláda napriek odporu verejnosti pretlačila Senátom druhý úsporný balíček, ktorý má priniesť úspory v celkovej výške 54,2 miliardy eur. Súčasťou balíčku je okrem iného zvýšenie základnej sadzby DPH o jedno percento na 21 percent a väčšie zdanenie bohatých.
Talianska verejnosť úsporné plány prevažne odmieta a snahy o ich presadenie sprevádzali demonštrácie a naposledy v utorok aj osemhodinový generálny štrajk. Talianska vláda dúfa, že Poslanecká snemovňa druhý balík schváli v najbližších dňoch. Spolu s prvým balíkom z júla by mali opatrenia priniesť úspory presahujúce 100 miliárd eur.
Španielsko sa už v stredu stalo prvou krajinou, ktorá vypočula francúzsko-nemeckú výzvu, aby krajiny eurozóny zakotvili vo svojich ústavách stropy rozpočtových schodkov. Príslušný ústavný dodatok v Španielsku nebude obsahovať čísla. Bude ho ale sprevádzať zákon, ktorý určí strop rozpočtového schodku na 0,4 percenta HDP a stanoví kritériá postupného znižovania dlhu. Zákon začne platiť v roku 2020.
Taliansko a Španielsko patrí medzi krajiny eurozóny, ktoré sú rozpočtovými schodkami postihnuté najviac. Napríklad španielsky schodok by mal tento rok dosiahnuť asi šesť percent.
Tzv. zlaté pravidlo ako prvé prijalo Nemecko, kde od roku 2016 nebude môcť schodok federálneho rozpočtu presiahnuť 0,35 percenta HDP.