Vyskytujú sa na Slovensku v posledných desaťročiach ničivejšie povodne?
Nie, napriek posledným mokrejším rokom extrémnosť povodní u nás nestúpla. Naopak, vo väčšine vyhodnocovaných vodomerných staníc maximálne ročné prietoky poklesli.
Starí ľudia však tvrdia, že to, čo stvára veľká voda v posledných rokoch, jakživ nevideli. Vari ich klame vlastná pamäť?
Na mnohé si nemusia ani oni pamätať, lebo veľká voda prichádza v určitých dlhodobých cykloch. Stačí pohľad do historických záznamov a zistíme, že Slovensko sužovali kedysi oveľa väčšie povodne. Zoberme si hoci Dunaj v Bratislave. Prietok nad 10-tisíc kubíkov vody za sekundu tu namerali v rokoch 1897, 1899, 1954 a 2002.
Nezabudli ste na ničivú povodeň v roku 1965?
Nie, vtedy však prietok najväčšej z niekoľkých po sebe idúcich povodňových vĺn dosiahol niečo nad 9-tisíc kubíkov. Ale pršalo celé leto a v dôsledku dlhého podmáčania hrádzí došlo v júni k ich pretrhnutiu pri Patinciach.
Je pravda, že všetky katastrofické povodne na Dunaji sa vyskytli v lete?
Áno, svedčia o tom aj rakúske a nemecké značky po najhorších povodniach, počnúc tou z roku 1501, keď prietok vody vo Viedni dosiahol podľa odhadov až rekordných 14-tisíc kubíkov. Všetky sa vyskytli v mesiacoch júl, august a september, čiže mali pôvod v letných zrážkach.
Dá sa teda predpokladať, že aj prípadná ďalšia veľká dunajská povodeň príde v letných mesiacoch?
Možno o tom hovoriť s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote. Preto som neverila kuvičím hlasom a neobávala sa tohtoročnej májovej povodne na Dunaji.
Čo sa stane, ak aj teraz bude pršať celé leto? Treba sa pripraviť na najhoršie?
Tohtoročný vývoj zrážok na Slovensku za január až máj môžeme porovnať s rokom 1899, keď Bratislava zažila svoju najväčšiu povodeň. Už vzhľadom na tieto nadpriemerne zrážkové úhrny nepredpokladám, že budú pokračovať aj v ďalších mesiacoch. Po veľkej vode prichádza obvykle veľké sucho.
Nechajme Dunaj Dunajom, ten je od roku 1992 spútaný už aj na našom území vodným dielom a hrádzami. V ostatných povodiach na Slovensku však bývajú záplavy takmer rok čo rok. Čo s tým?
Najprv jedna poznámka: medzi prietokmi Dunaja a ostatnými slovenskými riekami nie je súvis. Názorne si to môžeme ukázať na roku 1934, ktorý bol na Dunaji najsuchší v histórii meraní, čiže od roku 1821. Na Belej v Podbanskom v Tatrách sa však práve vtedy vyskytla obrovská povodeň. Povodne na Dunaji spôsobujú zrážky nad Nemeckom a rakúskymi Alpami, postupujúce od Atlantického oceánu smerom na východ.
Kde sa potom berú povodne na ostatných slovenských riekach?
Povedané veľmi stručne a zjednodušene, to, či sa vyskytnú povodne na Slovensku, súvisí s vývojom teploty morskej vody na celej planéte. Sú dôsledkom tlakových porúch s výdatnými zrážkami, postupujúcimi od Stredozemného mora cez Jadranské more a Panónsku nížinu na severovýchod.
Ale bývajú dnes častejšie ako voľakedy?
Ako kedy. Napríklad v rokoch 1976 až 1995 vládol na slovenských riekach určitý povodňový útlm či pokoj, čo súviselo, samozrejme, so zrážkovou činnosťou. Po viac ako 13-ročnej sérii suchých rokov však prišlo obdobie bohatšie na zrážky, poznamenané každoročným výskytom povodní. Medzitým si ľudia odvykli od záplav, zabudli na ne, zasypali jarky pred garážami, čo sa im na mnohých miestach škaredo vypomstilo.
Najmä v lete 1998 na Malej Svinke, kde si povodeň pripísala na svoje konto päťdesiat obetí.
Niečo podobné sa však udialo aj pred sedemdesiatimi rokmi počas katastrofickej povodne na Vydrňanke, čo je prítok Bielej vody v povodí stredného Váhu. Mimochodom, rok 1939 bol veľmi mokrý a podobný prvej polovici tohto roku, tiež prevládalo južné prúdenie. Podľa pamätníkov však 17. júna bol „dážď taký hustý, že nebolo vidieť na desať krokov a údolné stráne pokrývala voda, valiaca sa do potoka“. Príval tam zničil jedinú cestu, poškodil alebo zrúcal mnohé domy. Pôvodne upravené koryto zanieslo v celej dĺžke do výšky až pol druha metra, a tak si voda vytvorila nové koryto.
V takých prípadoch zrejme nezadrží vodu ani hustý les?
Veď práve. Pohromy na Vydrňanke i Malej Svinke upozorňujú, že intenzívny dážď v oblasti flyšu môže po predchádzajúcom nasýtení povodia vyvolať katastrofický odtok. Nedokáže ho zadržať, ale ani účinne zmierniť retenčná kapacita akéhokoľvek kvalitného vegetačného krytu, napríklad lesného porastu, spolu s kapacitou plytkého pôdneho profilu. Nestačí však ani dokonalá úprava koryta. V prípade Vydrňanky išlo o 3 450 metrov bystrinnej úpravy so 42 kamennými stupňami. Napriek tomu extrémnu záťaž prívalu nevydržala.
Existuje vôbec v takýchto prípadoch účinná ochrana pred povodňami?
Ale áno. Spočíva v usmerňovaní výstavby a zástavby ďalej od vodného toku. Už v roku 1882 Grazioso Enea Lafranconi v jednej svojej práci o povodniach napísal: „V prospech získania pôdy sa veľmi zužovali korytá, hlavne v intraviláne miest, žiaľbohu, mnoho ráz na svoju škodu.“
Preskúmali ste dostupné informácie o najničivejšie povodni na Váhu v auguste 1813, známej ako Palackého povodeň, ktorý ju zažil a plasticky opísal v mladosti, keď putoval Trenčianskou župou. Čím sa vyznačovala?
Zachovala sa aj vedecká správa župného fyzika Jána Christiana Flittnera z Liptova , ktorý charakterizoval leto roku 1813 ako chladné a daždivé. „Zem bola taká nasiaknutá vlhčinou, že už nebola schopná prijať ďalšiu vodu.“ Pršalo vraj nepretržite 23. i 24. augusta a večer toho dňa vypukla navyše „obrovská búrka, besniaca od juhu na sever“, ktorá sa ustavične stupňovala a s rovnakou intenzitou pokračovala i nasledujúceho dňa.
Hotový horor.
Horor s nedoziernymi následkami. „Záplava zničila najúrodnejšie polia Liptovskej župy,“ napísal Flittner. „Veľkú časť ich sotva možno skultivovať za jedno storočie.“ Búrku sprevádzali erupcie podzemných vôd pri Liptovskom Hrádku a Kráľovej Lehote. Vrcholový prietok vody Váhu pri Trenčíne odhadli na 3 500 kubíkov za sekundu, čo je v porovnaní s tohtoročnou povodňou o 1 500 kubíkov viac. Povodeň strhla na Váhu takmer všetky mosty, zahynulo vyše 280 ľudí, 14-tisíc kusov dobytka, spadlo vyše 300 domov. Podobná katastrofa postihla severné Uhorsko aj v roku 1713. Odvtedy vraj číslo 13 malo v každom slovenskom kraji zlopovestný význam. Vtedy zrejme vzniklo aj úslovie „trinásť – pánboh pri nás“.
Dnes sa zraky celého Slovenska upierajú na zatopené obce juhovýchodnej časti republiky. Vyskytovali sa tam podobné povodne aj v minulosti?
Ale iste, pričom aj tam pripadala väčšina ničivých povodní na letné mesiace, predovšetkým na august. Záplavy však sužovali Východoslovenskú nížinu pred jej odvodnením aj na jar. Sklon povodia na tejto nížine totiž výrazne klesá. Voda z nej vtedy neodtiekla, ale stála každoročne na poliach až do mája a nemohlo sa siať.
Aké posolstvo prinášajú tieto staré záznamy pre slovenského hydrológa a vodohospodára?
Aj v hydrológii platí, že ak chceme predvídať budúcnosť, potrebujeme čo najlepšie poznať minulosť. Historické záznamy prinášajú mnoho užitočných informácií o tom, ako sa správajú jednotlivé povodia a vodné toky v závislosti od intenzity a trvania zrážok. Najvzácnejšie údaje sú však v archíve Slovenského hydrometeorologického ústavu, v osobných materiáloch učiteľov na vysokých školách a v skriniach pracovníkov SAV. Záverečné práce štátnych úloh sa písali v šiestich až ôsmich kópiách, málokedy sa publikovali a po roku 1989 sa nadbytočné kópie nezriedka vyhadzovali.
Prečo?
Najčastejšie z priestorových dôvodov. Napríklad aj počet pracovníkov nášho ústavu klesol za 20 rokov na menej ako polovicu a súbežne s tým sa zmenšovali aj priestory.
To však znamená, že mnohé z týchto informácií je zbytočné hľadať na internete?
Presne tak. Zrejme z toho vyplýva aj nevedomosť mnohých blogerov a ekologických aktivistov, ktorí spoluvytvárajú verejnú mienku na Slovensku v oblasti ochrany pred povodňami. Zväčšia kopírujú zahraničné práce, pre náš región je však podstatný domáci výskum. Žiadna zahraničná firma s neviem akým dobrým softvérom a modelom ho nedokáže u nás implementovať bez našich podkladov.
Sama sa venujete zhromažďovaniu historického materiálu. Čím vás prekvapil?
Zistením, že v minulosti sa vyskytovali na Slovensku oveľa väčšie povodne ako teraz. A hoci sa dnes hovorí o tisícročnej povodni, boli to povodne len 50– až 100-ročné. Ďalšie prekvapenie: v rokoch 1850 až 1870 sa u nás vyskytli oveľa významnejšie suché obdobia ako koncom dvadsiateho storočia.
Hovorí sa však, že tohtoročný máj prekonal mesačným úhrnom zrážok všetky rekordy od začiatku pravidelných meraní.
V júni 1926 sa vyskytol porovnateľný extrém. Ale či tohtoročný máj neprekonal niektorý máj pred rokom 1880, o tom nevieme nič. S určitosťou vieme, že povodne boli kedysi ešte ničivejšie.
Pavla Pekárová
*** Pracuje v Ústave hydrológie SAV**, kde sa venuje predovšetkým dlhodobej predpovedi odtoku, striedaniu sa suchých a mokrých období a vývoju kvality vody v slovenských tokoch.
- Viedla niekoľko domácich vedeckých projektov. V súčasnosti je vedúcou medzinárodného projektu UNESCO Povodňový režim riek v povodí rieky Dunaj.
*** Je autorkou niekoľkých monografií**. Za monografiu Dynamika kolísania odtoku svetových a slovenských tokov získala prémiu Literárneho fondu.
*** V tomto roku obhájila doktorskú dizertačnú prácu** na tému Viacročné kolísanie odtoku v regióne horného Dunaja.
Podľa mnohých klimatológov je extrémna zrážková činnosť dôsledkom globálneho otepľovania a skleníkového efektu. Čo si o tom myslíte?
Klimatológovia vychádzajú z priamych meraní teploty vzduchu, ktoré existujú od roku 1860. Podľa týchto meraní teplota vzduchu na zemi stúpa. Niektorí odborníci pripisujú tento nárast skleníkovému efektu, niektorí aktivite Slnka. Pre mňa je podstatné, že dlhotrvajúce suché obdobia a katastrofické povodne sa vyskytovali aj v minulosti, teda za chladnejšej klímy. A opakujem, boli ešte extrémnejšie, ako tie dnešné. Z toho jasne vyplýva, že oteplenie nemá vplyv na súčasné povodne a suchá. Ja sa prikláňam k teórii striedania sa viacročných suchých a mokrých období spôsobených kolísaním aktivity Slnka. Zrážky, ich tvorbu na zemi, zrejme ovplyvňujú aj iné faktory, nielen teplota vzduchu.
V povodňovom roku 2002 ste predpovedali ešte sedem mokrých rokov. Tento už je ôsmy. Bude aj deviaty?
Hovorila som, že takzvané mokré a suché obdobia sa u nás striedajú po trinástich až štrnástich rokoch. Niekedy o niečo skôr, inokedy zase o niečo neskôr. Ak počítame začiatok súčasného „vodného“ obdobia rokom 1996, malo by sa už skončiť. Osobne som presvedčená, že opäť prídu zrážkovo podpriemerné roky a sužovať nás budú suchá.