Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemocnici udelil pokutu viac ako 33-tisíc eur. Lekári, ktorí pochybili, však ošetrujú pacientov ďalej. „Prípad nie je uzavretý, ešte prebieha trestnoprávne konanie, či lekári pochybili, či pôjdu do väzenia. Už to bude päť rokov,“ povedal pre Pravdu otec dievčatka z okresu Detva.
Negatívnu skúsenosť s lekármi má aj Kvetoslava, ktorej pri operácii zomrela matka. „Zdravotnými problémami trpela dlhšie, nikto však nevedel presne povedať, čo jej je. Preto ju z košickej nemocnice poslali na odborné vyšetrenia do Bratislavy. Lekár, ktorý ju mal vyšetrovať, však bol odcestovaný, a tak sa to odložilo.“ Medzitým nastalo zhoršenie zdravotného stavu, a tak išla matka na operáciu. Krátko po nej zomrela. „Čo jej vlastne bolo, sme sa nikdy nedozvedeli. Lekárske záznamy, o ktoré sme požiadali, sa totiž, vraj, stratili,“ hovorí Kvetoslava.
No aj napriek tejto negatívnej skúsenosti na lekárov nezanevrela. „Sú tiež len ľudia a som schopná tolerovať chybu. Do zúrivosti ma však privádza, keď si pohadzujú pacientov a nič s nimi nerobia,“ povedala mladá Košičanka, ktorá v súčasnosti študuje medicínu.
Počet pochybení lekárov každým rokom stúpa. „Nemusí to však byť preto, že by sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti podstatne zhoršilo,“ myslí si odborný asistent Ústavu súdneho lekárstva Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a hlavný konzultant znaleckej organizácie Forensic Norbert Moravanský. Podľa neho súvisí viac odhalených pochybení aj s tým, že ľudia začínajú viac poukazovať na veci, ktoré sa im v zdravotníctve nepáčia. „Dalo sa to očakávať,“ dodáva.
Minulý rok bolo Úradu pre dohľad doručených celkovo 1 016 sťažností pacientov. Ich najčastejším predmet bola nespokojnosť s postupom pri liečbe, neetický prístup zdravotníckeho personálu, nesprávne určenie diagnózy či vyberanie poplatkov. Zo všetkých podnetov bolo opodstatnených 245, z toho 87 súviselo s úmrtím pacienta.
Hovorkyňa úradu pre dohľad Radoslava Miklášová však upozorňuje, že nie v každom prípade, keď uznajú podnet ako opodstatnený, to musí znamenať, že úmrtie pacienta spôsobil lekár. „Nemožno to dávať do príčinnej súvislosti. Úrad posudzuje, či lekár, nemocnica urobili všetko, čo mali. To, že je podnet opodstatnený, znamená, že lekár neurobil všetko, čo mal. Neznamená to však, že keby tak urobil, k úmrtiu by nedošlo.“
Pochybení môže byť ešte viac, ako uvádzajú štatistiky. Predpokladá to aj psychológ Norbert Uhnák, podľa ktorého je ešte vždy aj dosť ľudí, ktorí sa buď boja nahlasovať lekárov, alebo si nechcú predlžovať bolesť zdĺhavými súdnymi spormi. „V našej kultúre nie sme zvyknutí sa súdiť a okrem toho tu stále pretrváva vysoká úcta k autoritám, ako sú lekári, kňazi či predstavitelia štátu.“
Príkladom toho je pacientka z Martina, ktorej gynekológ podviazal namiesto vajcovodov močovody, no sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nepodala, pretože chybný zákrok vykonal jej známy.
Pochybenie lekára neoznámila ani rodina zosnulého muža z okresu Ružomberok, ktorý zomrel pre nesprávne stanovenú diagnózu. „Pôvodne chceli podať sťažnosť, ale potom si to rozmysleli s tým, že už mu to aj tak nepomôže. Bol totiž chorý, takže by tak či tak zomrel. Aj keď nie tak skoro,“ spomína nemenovaná známa rodiny.
Podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Milana Dragulu sú dôvody, prečo robia lekári život ohrozujúce chyby len dva – prepracovanie alebo neznalosť. „Aj lekár je len človek. Ak dlho pracuje, môže byť unavený. Niektoré pochybenia tak bývajú z prepracovanosti, niektoré zase možno pramenia z neznalosti,“ povedal Dragula. „Nikto je nie šťastný, keď sa mu niečo takéto "podarí“ a určite ho to trápi dlho a bude si dávať veľký pozor. Ale tí, ktorí sú, s prepáčením, hlupáci môžu dávať pozor, koľko chcú. Tí by sa mali dovzdelať alebo odísť zo systému," dodal.
Samotná Slovenská lekárska komora buduje pre takéto prípady e-learningový vzdelávací portál, kde si lekári objednávajú prezentácie z odborov, v ktorých nemajú až toľko znalostí. Okrem toho organizuje aj seminár s úradom pre dohľad, kde sa prípady lekárskych zlyhaní podrobne rozoberajú, aby sa z nich ostatní poučili.
Ako postupovať pri podozrení z pochybenia lekára
Ak má pacient, prípadne pozostalí poškodeného pochybnosti o tom, že lekár poskytol správne ošetrenie, možno sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podnet treba poslať písomne alebo elektronicky.
„Občania sa môžu obrátiť na úrad, keď sú nespokojní so zdravotnou starostlivosťou, ktorá im bola poskytnutá, majú výhrady k liečbe, stanoveniu diagnózy, postupu lekára, pretrvávajú u nich zdravotné ťažkosti a podobne. Podnet by mal obsahovať meno, priezvisko, adresu, prípadne telefonický kontakt osoby, ktorá podnet podáva, ďalej identifikačné údaje o lekárovi alebo nemocnici a opis problému s určením časového obdobia,“ vysvetľuje hovorkyňa úradu Radoslava Miklášová.
Úrad následne u daného lekára prešetrí, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne v zmysle zákona. „Teda, či boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy,“ hovorí Miklášová. Úrad má zároveň možnosť prizvať si k prešetreniu aj konzultantov odborníkov z jednotlivých medicínskych odborov, ktorí vypracujú posudok.
Na základe výsledkov dohľadu úrad nakoniec skonštatuje, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne a či bol teda podnet opodstatnený. V prípade, že k pochybeniu skutočne došlo, nemocnica či lekári, ktorí pochybili, dostanú od úradu pokutu. Jej výšku stanovuje zákon podľa závažnosti nedostatkov a ich následkov.
Náhradu škody pre dotknutých pacientov, prípadne ich pozostalých, však už úrad nerieši. Uplatňovať si ju môžu jedine v občianskom súdnom konaní. //(hu)
//