Tie u nás totiž už viac ako rok vypracúva iba jedna súkromná spoločnosť, ktorá nestíha reagovať na všetky požiadavky. „Reálne je tých prípadov veľmi veľa, preto za náš najväčší hendikep považujem to, že nie sme schopní vypracovať posudky v takých lehotách, ako si predstavujú orgány činné v trestnom konaní alebo ako by sme aj my priali,“ uviedol Norbert Moravanský z bratislavského Inštitútu forenzných medicínskych expertíz, ktorý posudky robí.
Aj keď podľa Moravanského majú viac ako jedenásť stálych pracovníkov a prizývajú si ďalších konzultantov, mesačne nedokážu vypracovať viac ako desať znaleckých posudkov. „Bolo by dobré a prospešné, aj pre možnosť iného názoru, keby podobných inštitútov bolo viac,“ povedal.
Ministerstvo spravodlivosti je, naopak, presvedčené, že znaleckých organizácií je u nás dosť. „Na Slovensku je v zozname znalcov zapísaná aj lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako znalecký ústav. Pravdou je, že bolo voči nemu začaté konanie o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Dôvodom bolo, že ústav nemal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu,“ uviedol hovorca ministerstva Peter Bubla.
Podľa rezortu však košický ústav v súčasnosti poistné platí a môže teda vydávať znalecké posudky. Na lekárskej fakulte však tvrdia iné. „Nevynáša nám to, preto sa súčasné vedenie rozhodlo, že nebudeme platiť poistné, a teda ani vydávať posudky,“ povedal prednosta Ústavu súdneho znalectva v Košiciach Nikita Bobrov.
Nejasná situácia je aj v prípade Úradu súdneho lekárstva a forenznej traumatológie v Žiline, ktorý je podľa ministerstva rovnako zapísaný do zoznamu znaleckých organizácií, a preto súdne posudky musí vydávať. Ako však pre Pravdu povedal Juraj Ivan, zodpovedný za výkon znaleckej činnosti v úrade, ide o novozaloženú organizáciu, a preto nie je isté, kedy začnú naplno pracovať. „Nepoviem vám presne termín, kedy začneme vypracovávať posudky, pretože ešte len na jeseň sme dostali povolenie,“ povedal Ivan.
Absencia podobných inštitúcií poškodzuje hlavne pacientov, ktorí sa nemajú ako dovolať spravodlivosti. Príkladom je aj medializovaný príbeh matky, ktorej sa pre pochybenie lekára narodilo mŕtve dieťa. Kompetentní v jej prípade práve preto, že nemal kto vypracovať znalecký posudok, ani po štyroch rokov nerozhodli o treste lekára. O jeho vine je pritom presvedčený aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Podľa rezortu spravodlivosti môžu v podobných prípadoch ľudia požiadať o pomoc zahraničných znalcov. „Ak nie sú ľudia spokojní so znaleckým posudkom alebo lehotou jeho vypracovania, môžu sa obrátiť na súdnych znalcov z Čiech či Rakúska. Je to u nás bežná prax,“ povedal Bubla.
Ďalšou možnosťou sú podľa neho aj samostatní znalci, ktorých v súčasnosti u nás ministerstvo registruje viac ako štyristošesťdesiat. „Ak teda nemožno zabezpečiť vypracovanie posudku v danom odbore znaleckým ústavom alebo organizáciou, je tu možnosť požiadať konkrétneho znalca.“
Problém samostatných znalcov je v tom, že sa na rozdiel od organizácie zväčša špecializujú len na určitú oblasť a zložitejšie prípady nedokážu komplexne posúdiť. Navyše znalcom štát za posledné štyri roky dlhuje takmer dva a pol milióna eur.