A to napriek tomu, že prvá Ficova vláda presadzovala severný variant C. Cesta pomôže desaťtisícom ľudí, ktorí denne absolvujú niekoľkokilometrové zápchy.
„Ministerstvo dopravy pripravuje červený, južný variant vedenia rýchlostnej cesty R7 v smere na Dunajskú Lužnú. Predpokladaný začiatok výstavby spomínanej časti R7 je v roku 2014,“ potvrdil hovorca ministra dopravy Martin Kóňa.
Konečná podoba rýchlostnej cesty R7 je predmetom diskusií mnohých vlád. Minister dopravy za prvej Ficovej vlády Ľubomír Vážny (Smer) chcel cestu stavať severne od obce Rovinka. Figeľ trasu navrhol juhom, čo spôsobilo meškanie, ale bolo v súlade s územným plánom Bratislavy, ktorej v tom čase primátoroval jeho stranícky kolega Andrej Ďurkovský.
Južný variant, ktorým sa bude R7 nakoniec stavať, sa bude začínať v úseku uvažovanej diaľnice D4, ďalej bude pokračovať východne v tesnej blízkosti chránených Dunajských luhov, prechádzať cez Košariská a minúť by mala obytnú zástavbu v Dunajskej Lužnej.
„Táto trasa je polohovo totožná s preložkou cesty I/63, po napojení tohto variantu na existujúcu diaľnicu D1 by sa mohla vyriešiť zlá dopravná situácia v Bratislave do doby realizácie diaľnice D4, je výhodnejšia z hľadiska rozsahu potrebných úprav cestných komunikácií a nie je pri nej nutné realizovať preložky a úpravy ropovodov,“ menuje Kóňa dôvody, ktoré zavážili pri rozhodovaní o výbere trasovania.
Stavebné náklady na obidve trasy, Figeľovu aj Vážneho, sú síce v podobnej výške približne 70 miliónov eur, k Figeľovej trase je potrebné ešte pripočítať výstavbu sedemkilometrového úseku R7 Bratislava Ketelec – Bratislava Prievoz za 73 miliónov eur, ktorým sa má prepojiť vyťažená Bajkalská ulica v hlavnom meste s obchvatom Bratislavy – diaľnicou D4. V prípade zvolenia Vážneho trasy sa mala prerobiť momentálne trojpruhová cesta smerom na Komárno na štyri pruhy.
Na cestu sa poskladajú všetci Slováci. „Momentálne sa počíta s financovaním výstavby prostredníctvom verejno–súkromných PPP projektov, pretože nie je možné stavby v Bratislavskom kraji financovať z eurofondov,“ priznáva Kóňa. Po rýchloceste R1 z Nitry do Tekovských Nemiec, ktorá minulý rok prispela k úplnému diaľničnému spojeniu Bratislavy a Banskej Bystrice, by tak krajina mala druhú súkromnú cestu. „Variant A zasahuje do zákonom chránených území prírody a do území Natury 2000,“ upozorňuje Vážny na možné problémy z Bruselu. Naráža na to, že Európska komisia by mohla postavenie cesty pre zvolený variant trasovania zastaviť a ešte viac by sa oddialilo jej dokončenie.