Podozrivý z útokov z 11. septembra sa priznal

Podozrivý Pakistanec vypočúvaný na americkej základni v kubánskom zálive Guantánamo sa priznal k naplánovaniu teroristických útokov na Spojené štáty z 11. septembra 2001. Uvádza sa to v zázname z výsluchu za zatvorenými dverami, ktorý zverejnili v stredu.

15.03.2007 12:01
Chálid Šajch Muhammad Foto: ,
Spolupracovník teroristickej siete al-Kájda Chálid Šajch Muhammad priznal svoju zodpovednosť za útoky z 11. septembra.
debata

Vo vyhlásení, ktoré pri piatkovom výsluchu prečítal zastupujúci dôstojník armády USA, spolupracovník teroristickej siete al-Kájda Chálid Šajch Muhammad priznal svoju zodpovednosť za útoky z 11. septembra, ako aj mnohé ďalšie operácie.

„Bol som zodpovedný za operáciu 11. septembra od A po Z,“ uvádza sa v prepise vyhlásenia v mene podozrivého, ktorý naznačuje, že Muhammad bol prítomný pri jeho čítaní. Podozrivý sa v dokumente priznáva k 29 uskutočneným a plánovaným činom vrátane útoku na Svetové obchodné centrum z roku 1993, výbuchov na indonézskom ostrove Bali či pokusov o atentáty na bývalých prezidentov USA Billa Clintona a Jimmyho Cartera a pápeža Jána Pavla II. počas návštevy Filipín. Ďalší bod zoznamu americké ministerstvo obrany nezverejnilo.

Muhammad vo vyhlásení tvrdí, že po náraze unesených lietadiel do newyorského Svetového obchodného centra a Pentagonu plánoval ďalšiu vlnu útokov. Cieľmi mali byť budovy Library Tower v Kalifornii, Sears Tower v Chicagu, Plaza Bank v štáte Washington a Empire State Building v New Yorku. Priznáva sa aj k plánovaniu a financovaniu operácií s cieľom zničiť americké vojenské plavidlá a ropné tankery v Hormuzskom a Gibraltárskom prielive a prístave Singapur. Podľa vyhlásenia plánoval aj bombový útok na Panamský prieplav. „Bol som zodpovedný za plánovanie a financovanie atentátov na viacerých bývalých amerických prezidentov vrátane prezidenta Cartera,“ uvádza. Muhammad sa tiež prihlásil k útoku, ktorý pripravil o život dvoch amerických vojakov v Kuvajte, a operácii „topánkových bômb“ s cieľom zničiť dve lietadlá USA.

debata chyba