Revolúcia v policajnej spolupráci má však obmedzenia. Slovenskí kriminalisti tak pri hľadaní páchateľa budú môcť porovnať vzorku DNA alebo odtlačky prstov podozrivého napríklad so záznamami kolegov v Belgicku, ale nebudú mať priamy prístup k informáciám o jednotlivých osobách. Ak však bude vzorka zhodná ako tá v databáze susedného štátu, môžu požiadať o sprístupnenie ďalších informácií.
Dosahy výmeny informácií by mohli byť ďalekosiahle. Niektorí si od nich sľubujú rozuzlenie starých nevyriešených prípadov. Na Slovensku sa podobná prax osvedčila, keď si slovenskí policajti začali vymieňať informácie s rakúskymi kolegami.
„Podarilo sa nám odhaliť veľa starých prípadov. Bolo to aj niekoľko trestných činov. Vďaka tomu bolo možné tieto prípady posunúť ďalej,“ povedal minister vnútra Robert Kaliňák.
Zmluvu pôvodne podpísalo v roku 2005 iba sedem štátov (Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Španielsko), nemecké predsedníctvo EÚ sa však rozhodlo ich princípy previesť aj do európskej legislatívy, a to napriek nemalému odporu niektorých štátov a hlavne niektorých europoslancov, ktorí však majú v tejto veci len poradné právo.