Túto nerovnosť vo financovaní má odstrániť nový spôsob prerozdeľovania peňazí od poisťovní, tzv. DGR systém. Po desiatkach rokov čakania ho začali konečne pripravovať. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou spolu s nemeckým inštitútom InEK spustili jeho prvú fázu, v ktorej zostavujú potrebné katalógy výkonov. O tom, či sa DRG dostane aj do praxe, rozhodnú peniaze a politická vôľa.
Lekári tvrdia, že nový platobný mechanizmus potrebujú. „Je to spravodlivejší postup rozdeľovania peňazí a platieb za zdravotnícke úkony. Zároveň je aj najdrahší, takže bude závisieť aj od politikov, či naň nájdu peniaze. My ho však chceme, lebo nebude strata napríklad 40 eur na výkon, ale už len päť percent, alebo možno žiadna,“ vysvetlil prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula.
Viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger dodal, že osoh z neho budú mať aj pacienti. „Keď dostane riaditeľ nemocnice viac peňazí, časť dá na odmeňovanie zamestnancov a zvyšok použije na zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti, aby sa udržal na trhu,“ povedal.
Nemocniciam dnes zdravotné poisťovne zaplatia len toľko, koľko dokážu vybojovať ich riaditelia. Po novom by mali dostávať paušál podľa náročnosti uskutočnených výkonov.
Zmluvu k prvej fáze finančného mechanizmu podpísal s nemeckým inštitútom úrad pre dohľad. Inštitút bude dohliadať na vývoj slovenskej verzie DRG a na školenie našich odborníkov. Nesúhlasil s tým, aby úrad zverejnil cenu, koľko si za služby vypýtal, preto niektorí právnici túto zmluvu spochybňujú.
Ottinger, ktorý je členom DRG-tímu, kroky nemeckých partnerov obhajuje. „Myslím si, že k pomeru toho, čo sa u nás vynaloží na zdravotnú starostlivosť, tá cena bola gavalierska. Plne rozumiem tomu, že si nemecká firma vydobyla, aby sa nezverejňovala, lebo mám pocit, že do iných krajín to predáva za iné peniaze, ako to predala Slovenskej republike,“ povedal.
Úrad pre dohľad odmieta pochybnosti o tom, že zmluva je neplatná. „Zmluva je uzavretá v súlade s princípmi medzinárodného súkromného práva a nezverejnenie ceny nemá vplyv na jej platnosť a účinnosť,“ uviedol vo svojom stanovisku.
Nejasná zostáva aj celková suma za zavedenie mechanizmu do praxe. Kým Ján Gajdoš, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na začiatku tvrdil, že by to malo stáť zhruba desatinu financií v systéme, čo je približne 350 až 360 miliónov eur, neskôr tieto čísla úrad dementoval. „Aká bude realita, bude otázkou politických rozhodnutí v nasledujúcom období,“ napísala o cene Miroslava Muchová, hovorkyňa úradu. Odborníci odhadujú, že celková cena určite presiahne stámilióny eur.
Všetky prípravné práce na DRG zatiaľ hradí úrad pre dohľad, ktorý má na to vo svojom rozpočte vyčlenených 9,2 milióna eur. Táto suma zahŕňa nielen služby nemeckého inštitútu, ale aj vzdelávanie, materiálno-technické vybavenie, odborno-konzultačnú činnosť, mzdy, preklady či tlmočenie. Tieto peniaze si bude podľa Gajdoša úrad pýtať od štátu naspäť.
Na zavedenie systému do praxe musí úrad vyškoliť tisíce odborníkov, či však na to bude mať dosť peňazí, zatiaľ nie je isté. „Z Európskeho sociálneho fondu sme žiadali 6,2 milióna eur na celý proces implementácie. Ak nedôjde k schváleniu, skomplikuje to celý proces vzdelávania. Museli by sme ísť do krízového variantu a vyškoliť len základných pracovníkov,“ priznal Gajdoš.
Systém by mal fungovať v roku 2013, no niektorí už teraz pochybujú, či je termín reálny. „Treba povedať, že aj vo vyspelých krajinách trval vývoj systému aj jeho implementácia niekoľko rokov, niekde aj desaťročia. Preto deadline rok 2013, ktorý má pred sebou úrad pre dohľad, je viac ako ambiciózny,“ povedal Gajdoš.
Pokusy zaviesť DRG v minulosti zlyhali
Vypracovať platobný mechanizmus na základe paušálnych platieb za diagnózu sa pokúšalo ministerstvo zdravotníctva už v roku 1995. Stihlo však iba vypracovať štandardné postupy pre výpočet nákladov a preskúmať možnosti klasifikácie diagnóz a výkonov. V druhom polroku 1997 totiž všetky práce rezort zastavil pre nedostatok prostriedkov. Do pozornosti sa DRG systém dostal aj vo vláde v roku 2006, ktorá si dala do svojho vládneho programu záväzok podporiť objektívnejšie úhradové mechanizmy v zdravotníctve. Žiadne konkrétne kroky však vykonané neboli.
Ján Gajdoš, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, upozorňuje, že keby sa DRG systém začal vyvíjať už v roku 2006, boli s ním odborníci „veľmi, veľmi ďaleko“.