Pripravované právne normy podporuje najmä filmový a hudobný priemysel, pretože ich tvorba sa často šíri nezákonne. Predstavitelia týchto odvetví upozorňujú, že zmena je nevyhnutná na ochranu duševného vlastníctva a pracovných miest.
K nespokojným so súčasným stavom patria aj veľké farmaceutické firmy. Poukazujú na to, že ročne strácajú v prepočte takmer 4 miliardy eur pre ponuky falošných výrobkov na internetových stránkach.
Odporcovia, naopak, tvrdia, že plány ohrozujú slobodné šírenie informácií. „Návrhy stoja v ceste rozvoja internetu,“ zdôraznil Mark Zuckerberg, zakladateľ sociálnej siete Facebook, ktorý sympatizuje s protestným postupom Wikipedie.
Medzi zvlášť kritizovanými paragrafmi, čo sa objavili v Kongrese USA, je napríklad ustanovenie, ktoré predpokladá zablokovanie prístupu zo Spojených štátov k webovým stránkam v zahraničí s ilegálnym obsahom.
V radoch kongresmanov, ktorí zmenili postoj, je aj senátor Marco Rubio, o ktorom sa hovorí ako o nádejnom republikánskom viceprezidentovi USA. „Vypočul som si s kolegami legitímne obavy, týkajúce sa toho, čo by návrhy mohli spôsobiť v prístupe na internet,“ poznamenal.
Nad osudom legislatívnych plánov visí veľký otáznik. Jeden návrh pripravuje Snemovňa reprezentantov a druhý Senát. Prijatie zámeru si vyžaduje súhlas oboch komôr Kongresu USA, text potom smeruje na podpis k prezidentovi, ktorý má právo veta.
Predpokladá sa, že senátori budú hlasovať o svojom návrhu začiatkom budúceho týždňa. „Väčšina kritiky je úplne chybná,“ nazdáva sa predseda súdneho výboru Senátu Patrick Leahy, ktorý bráni názory ochrancov duševného vlastníctva.
Spor na pôde Kongresu USA sa vníma aj ako zaujímavý duel medzi Hollywoodom a prevádzkovateľmi internetu – zvíťazí v legislatíve filmový biznis alebo web? Obidve strany vynakladajú veľké sumy na to, aby lobovali medzi kongresmanmi. „Filmový, televízny a hudobný priemysel použil na tento účel 91,7 milióna dolárov a počítačové a internetové firmy 93 miliónov dolárov,“ napísala organizácia Stredisko pre zodpovednú politiku. V prepočte ide približne o 71 miliónov a 72 miliónov eur.
Bez ohľadu na to, kto vzíde úspešnejšie z tohto ťaženia, z USA počuť hlasy, že podstatné je, ako Wikipedia dokázala upozorniť na webovú slobodu: „Internet odhalil svoju moc, ktorou dokáže seba brániť,“ zdôraznil známy americký aktivista Holmes Wilson.