Smer-SD ešte v marci ústami svojho lídra Roberta Fica deklaroval, že je ochotný s opozíciou diskutovať o volebných zmenách. Týkalo sa to možnosti zvýšiť počet volebných obvodov, ale aj znížiť počet poslancov parlamentu, prípadne prejsť dokonca na kombinovaný volebný systém. Takéto zmeny však Fico podmieňoval širokou verejnou diskusiou a dohodou s opozíciou.
„Znižovanie počtu poslancov sa môže zdať ľúbivé z hľadiska znižovania nákladov štátu,“ poznamenal Marušiak. Dodal však, že prípadná úspora by pre štát nijaký zásadný ekonomický význam nemala. Aj parlament so sto poslancami by si podľa neho mohol plniť svoju funkciu, otázkou je, či by táto zmena priniesla vyššiu kvalitu do rozhodovania Národnej rady (NR) SR. „Ešte viac by sa však posilnili centralistické maniere straníckych sekretariátov,“ odhadol Marušiak.
Na druhej strane zvýšenie počtu volebných obvodov by podľa Marušiaka moc straníckych centrál oslabilo. Slovensko už s takýmto systémom skúsenosti má, keďže do roku 1998 bolo rozdelené na štyri volebné kraje. Zmenil to až Vladimír Mečiar, ktorý zjednotením volebných obvodov dosiahol to, že bol jednotkou na všetkých volebných lístkoch HZDS na celom Slovensku a nielen v jednom z krajov. „Zvýšenie počtu krajov podporuje vnútrostranícku súťaž. Umožňuje koexistenciu viacerých silných osobností v strane, ktoré sú ťahúňmi na kandidátkach,“ povedal Marušiak.
Na margo prípadnej zmeny volebného systému poznamenal, že je možné rozdeliť parlament na dve časti, pričom jedna by bola volená tak ako doteraz, pomerným systémom, a druhá väčšinovým. „To by však malo byť predmetom naozaj širokej verejnej diskusie. Sú napríklad krajiny, kde do parlamentu môže kandidovať nezávislý poslanec aj v pomernom systéme,“ dodal. Je možné diskutovať na margo posilnenia účasti menšín v parlamente, ale aj o zjednocovaní pravidiel definovaných rôznymi volebnými zákonmi.
Marušiak by v tomto prípade podporil zrušenie volebnej kaucie, ktorú pozná len parlamentný volebný zákon. „Je to dosť diskriminujúca záležitosť. Hnutie, ktoré by chcelo vzniknúť zdola, s tým môže mať problém,“ vysvetlil.
Tiež by bolo podľa neho možné uvažovať o tom, že by verejnoprávne médiá poskytovali v kampani zo zákona zadarmo rovnaký priestor všetkým kandidujúcim subjektom a mali by sa stanoviť pravidlá pre volebnú kampaň v komerčných médiách. Podobne by zákon mohol zaviazať obce napríkld k poskytnutiu priestorov na určitý počet stretnutí s občanmi pre každý kandidujúci subjekt. Tým by sa znížila morálna opodstatnenosť pre vysoké náklady na voľby a teda aj pre neustále narastanie nákladov na financovanie politických strán," povedal Marušiak s tým, že cieľom zmien by malo byť garantovanie maximálne možnej rovnosti šancí pre jednotlivé kandidujúce subjekty. Viaceré zmeny volebných pravidiel v nedávnej minulosti podľa neho túto zásadu narušili.
Smer-SD 26. marca avizoval, že uvažuje o zmene volebného systému, k takémuto kroku však pristúpi len v prípade, že na ňom bude existovať dohoda s relevantnými opozičnými subjektmi. „Chceme s ostatnými stranami hovoriť o volebnom systéme. Je možné zmeniť ho obyčajným zákonom. Dávam prísľub, že neprijmeme zmenu volebného systému bez dohody relevantných politických strán,“ povedal vtedy líder Smeru-SD. Cieľom takejto zmeny by malo byť vyššie reflektovanie vôle voliča, ale napríklad aj lepšie zohľadnenie regiónov v parlamente.