V súčasnosti potrebujú pomoc predovšetkým španielske banky. Nemecko požaduje, aby euroval pomáhal aj stabilnejším a menej rizikovým krajinám. To je podľa ekonómov opodstatnené. Euroval si totiž dlhodobo musí zachovať najvyšší rating, v opačnom prípade by aj on mohol mať časom problém s vlastným financovaním, a musel by žiadať o navýšenie podielu jednotlivých krajín.
„Účelom celého nastavenia je, aby euroval nakupoval dlhopisy pod trhové úroky, ktoré žiadajú finančné trhy, teda krátkodobo výhodnejšie,“ konštatuje ekonóm Ľuboš Vančo z KPMG.
Trvalý euroval, ktorý mal po novom takisto rekapitalizovať banky, čím nahradí funkciu Európskej centrálnej banky, by mal pomáhať štátom bez toho, aby sa zvýšil ich rozpočtový deficit. Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Martina Vlachynského to znamená, že trvalý euroval získa podiely v bankách jednotlivých krajín.
„Euroval vymení peniaze, alebo vlastné dlhopisy za akcie, prípadne nejaké hybridné inštrumenty zahrňujúce právo na akcie nesolventných bánk,“ konštatuje Vlachynský.
Možnosť posielať peniaze priamo bankám môže odvrátiť krátkodobé dôsledky dlhovej krízy, ale má zároveň riziká.
„Pri pôžičkách štátom bola aspoň nejaká záruka vrátenia peňazí, v tomto prípade však súkromným subjektom táto istota klesá, riziko našich strát sa zvyšuje,“ hovorí analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak. Podľa Vanča by bolo správne, aby vlastníci týchto prakticky zbankrotovaných bánk prišli o veľkú časť podielu v nich.
„V opačnom prípade nemá význam hovoriť o dlhopisoch, rekapitalizácii, ale radšej o dare,“ dopĺňa Vančo.
Pre vznik trvalého eurovalu je kľúčové dokončenie ratifikačného procesu v Nemecku, keďže potrebuje schválenie štátov, ktoré zodpovedajú za 90 percent jeho kapitálovej základne. Podľa pôvodného plánu mal byť ukončený do 1. júla, potom lehotu predĺžili na 9.¤júl. Podľa odhadov ani tento dátum nebude splnený pre očakávaný posudok nemeckého ústavného súdu.
Trvalý euroval má nahradiť dočasný, ktorý funguje len na báze záruk. Do jeho trvalého nástupcu sa bude prispievať priamo upisovaním akcií na základnom imaní spoločnosti v sume 700 miliárd eur. Z toho v hotovosti jeho členovia splatia 80 miliárd eur, zvyšných 620 miliárd budú tvoriť záruky vo forme akcií splatných na vyzvanie. Slovensko doň prispeje necelým percentom, celkovo sa krajina upísala eurovalu sumou 5,768 miliardy eur.
Prvú takmer 132-miliónovú splátku posiela Slovensko do eurovalu už tento mesiac, druhú rovnako veľkú splátku krajina zaplatí neskôr počas roka, pravdepodobne v októbri. V nasledujúcich dvoch rokoch zaplatí zvyšné tri splátky. Podľa poradcu ministra financií Radka Kuruca sa na úhradu prvej splátky použijú štátne finančné aktíva bez potreby ich posilnenia, čo nebude mať vplyv na schodok alebo dlh verejných financií. Na ďalšie splátky však bude potrebné zvýšiť objem zdrojov financovania štátneho dlhu, čo sa odrazí na výške dlhu.