Populačná explózia ešte nie je ani v polovici

Niektorí vidia v populačnom náraste ekonomický potenciál, pesimisti zase blížiaci sa kolaps civilizácie. Napríklad podľa Paula Ehrlicha už aj 3,5 miliardy ľudí je z environmentálneho hľadisko dlhodobo neudržateľný počet. „Pri počte sedem miliárd existuje už len 10-percentná šanca, že ľudská civilizácia sa vyhne obrovskej humanitárnej katastrofe,“ tvrdí profesor Ehrlich zo Standfordskej univerzity. Ešte viac ako Ehrlichove slová však odborníkov aj verejnosť šokuje samotná OSN. Podľa jej novej prognózy na konci tohto storočia nebude žiť na zemi 10 miliárd ľudí, ako dosiaľ predpokladala. Bude nás 15 miliárd.

Podľa Rogera Martina z organizácie Population Matters, ktorá vedie kampane za kontrolu pôrodnosti, naša planéta vstupuje do novej nebezpečnej fázy. „Na planétu sa rúti perfektná búrka v podobe preľudnenia, nedostatku zdrojov a klimatických zmien. Zem v skutočnosti nedokáže uživiť ani 7 miliárd ľudí,“ povedal Martin pre britský denník Guardian.

V Číne sú dve deti luxus

Krajina s najvyššou šancou na narodenie „sedemmiliardtého“ človeka je India. Počet obyvateľov Indie za desaťročie stúpol takmer o dvesto miliónov. Mať štyri až osem detí tam stále patrí k norme a krajina v počte obyvateľov čoskoro predbehne Čínu, kde sa kontrola pôrodnosti ujala celkom dobre.

„Mať viac ako jedno dieťa je luxus,“ hovorí Hu-čchun Li, reportér týždenníka Southern Weekly, ktorý žije v Pekingu. „Výchova dieťaťa je veľmi drahá. Ak mu chcete zabezpečiť budúcnosť, musí chodiť do anglickej škôlky. Aj malé byty sú pritom veľmi drahé a všetko, čo ušetríme, plánujeme investovať do vzdelania nášho syna,“ vraví Li.

//Rast populácie a prognóza podľa OSN (po kliknutí na graf sa zobrazí vo väčšom rozlíšení): //→

Vysoké ceny v mestách a štátna politika jedného dieťaťa sú hlavnou príčinou, prečo Čína v raste počtu obyvateľov za Indiou zaostáva. „O tri až päť rokov staré mesto nebude existovať,“ tvrdí 34-ročný Jackie Jo vo svojom obchode s importovaným pivom v Šanghaji. Nachádza sa v spleti ulíc dvojposchodových úzkych domčekov, v ktorom má každý z miestnych na prízemí obchod alebo dielňu a na poschodí spálne. „Aj pozemok pod mojím domom už kúpil developer. Je len otázkou času, kedy budeme musieť odísť,“ dodáva skôr pragmaticky ako nostalgicky. Jackie s manželkou Mi ešte nevedia, čo budú robiť. Dostanú síce peniaze za svoj dom, tie však rozhodne nebudú stačiť na kúpu bytu v pôvodnej lokalite. Aj preto dieťa zatiaľ neplánujú.

Ceny nehnuteľností v Šanghaji roky prudko rastú. Kým v roku 2006 sa štvorcový meter obytnej plochy v širšom centre dal kúpiť za 12-tisíc juanov (1¤200 eur), minulý rok už meter stál 40-tisíc juanov (4-tisíc eur). „Je to neuveriteľné mesto,“ hovorí Christof Schremmer z rakúskeho Inštitútu pre regionálny rozvoj a mestské plánovanie. „Bol som tu pred pätnástimi rokmi, no mesto som teraz vôbec nepoznával. Kde je finančná štvrť Pudong, boli vtedy ryžové polia,“ hovorí odborník, ktorý má na starosti urbanistické plánovanie rozvoja Viedne. Megapolis Šanghaj má v súčasnosti 18 miliónov obyvateľov.

V Indii všetko po starom

V slumoch na predmestiach veľkých miest sa tiesnia státisíce Indov. Rodina s piatimi deťmi často žije v jednej miestnosti. Napriek tomu tunajšie mimovládne organizácie ani vláda nemajú úspech so snahou naučiť chudobných rodinu plánovať.

„Nepočúvajú nás,“ hovoria manažéri mimovládiek. Deti narodené v chudobných štvrtiach pritom nemajú veľkú šancu na kvalitný život. Gramotnosť dosahuje len 74 percent a obrovským problémom je podvýživa. Trpí ňou až polovica indických detí vo veku do piatich rokov. Podvýživa má za následok slabý rozvoj rozumových schopností a v dospelosti majú menej inteligentní ľudia problém sa zamestnať. Zostávajú žiť v slumoch a tým sa kruh uzatvára.

Neposledným problémom vyplývajúcim zo života na obmedzených zdrojoch je degradácia životného prostredia. To je viditeľné nielen v Indii, ale prakticky vo všetkých rozvojových krajinách s vysokým prírastkom obyvateľstva. Divá príroda od vtákov až po tigre trpí okliešťovaním a drobením ich pôvodných biotopov, ktoré musia ustupovať poľnohospodárstvu alebo sú vystavené nadmernému znečisteniu. Kanalizácia a čistiarne odpadových vôd stále nepatria k štandardu.

→ Po kliknutí na mapu sa zobrazí vo väčšom rozlíšení)

Preľudnenie je evidentné aj na cestách. Upadhyay zo slumu na predmestí Dillí pre New York Times povedal, že sa prírastku obyvateľstva obáva. „Musím denne cestovať do Díllí, čo trvá dve hodiny. Už teraz sa na sedadlách pre piatich tiesnime pätnásti a všetky cesty sú aj tak upchaté. Neviem si predstaviť, čo bude, keď nás bude ešte viac.“

Ide o využívanie prírodných zdrojov

Život v preľudnených krajinách, ako je India alebo Bangladéš, je určite ťažký a dobrovoľne si ho zrejme nikto nevyberie, ale tvrdenia OSN, že nás do konca storočia bude dvakrát toľko ako dnes, môže spúšťať zbytočnú hystériu. Podľa niektorých prognóz svetová populácia do roku 2050 vzrastie na osem miliárd a do konca storočia klesne späť na šesť miliárd. Poukazuje na to napríklad fakt, že 42 percent svetovej populácie žije v krajinách, kde je pôrodnosť nižšia ako úmrtnosť. Sú to krajiny ako Nemecko, Južná Kórea alebo Japonsko, ktoré sú zároveň dôkazom toho, že trend mať jedno alebo dokonca žiadne dieťa je len ťažko zvrátiteľný. Tieto krajiny majú rastúci problém so starnutím obyvateľstva.

Ďalších 40 percent ľudí žije v krajinách, kde je počet obyvateľstva dlhodobo stabilný a len osemnásť percent ľudí žije v krajinách s vysokým prírastkom obyvateľstva. Sú to napríklad krajiny subsaharskej Afriky, kde je bežné, že žena má päť a viac detí. Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že v najbohatších krajinách sú najmenšie rodiny a v najchudobnejších najväčšie. Zároveň však treba povedať, že ľudia z bohatých krajín spotrebúvajú niekoľkonásobne viac zdrojov ako ľudia zo slumov. Jeden Európan môže toho spotrebovať toľko, čo celá jedna africká dedina.

Problém teda v konečnom dôsledku nie je to, koľko nás je, ale ako planétu využívame a ako sa delíme o prírodné zdroje. Vanessa Bairdová v denníku Guardian tvrdí, že hlavným problémom je to, že sme tak závislí od fosílnych palív, ako je ropa a uhlie. „Potrebujeme energetickú revolúciu. Odvrátiť sa od fosílnych palív a prikloniť sa k obnoviteľným zdrojom. Tento prerod musí byť radikálnejší a rýchlejší, ako bola priemyselná revolúcia. Privítajme teda sedemmiliardté dieťa s rozhodnutím riešiť skutočné problémy – klimatické zmeny, nerovnosť a chudobu,“ tvrdí Bairdová, autorka knihy Bez nezmyslov o svetovej populácii.

Vegetariáni a baníci

Joel Cohen z Rockefellerovej univerzity poukázal na to, že ľudstvo má viac ako dostatok jedla, vody a ďalších základných potrieb, aby každý zo siedmich a i oveľa viac miliárd mohol pokojne žiť. V skutočnosti však každý siedmy človek trpí hladom.

Podľa Cohena to však nie je preto, že planéta nie je schopná vyprodukovať dostatok potravín na ich nasýtenie. Viac ako polovica celosvetovo vyrobeného jedla končí v odpadkoch, zhnije na poliach, v obchodoch alebo v našich chladničkách. Mohli by sme nakŕmiť sedem, osem, deväť a je možné, že aj viac miliárd ľudí, ak by sme sa to rozhodli zmeniť. Aj podľa autora knihy Peoplequake Freda Pearca by už v súčasnosti bolo možné nasýtiť 10 miliárd ľudí. Podotýka však, že všetci by museli prejsť na vegetariánsku stravu.

Je jednoducho nemožné presne predpovedať budúcnosť a okolnosti z minulosti nie sú garanciou budúcich výsledkov. Ľudstvo si však doteraz počínalo celkom dobre, keď čelilo výzvam, ktoré pred nás planéta stavala. A v budúcnosti to môže byť ešte lepšie. Viac ľudí koniec koncov znamená viac hláv, ktoré môžu problémy riešiť, a nielen viac hladných krkov, ktoré treba sýtiť.

Podľa OSN sa každú hodinu rozrastáme o 10-tisíc ľudí. Klesá s počtom obyvateľov hodnota ľudského života? Väčšina ľudí by povedala, že rozhodne nie. Prekvapila ma preto odpoveď istého čínskeho vládneho úradníka, ktorého som sa pýtal na príčinu veľkého počtu banských nešťastí v krajine. On len pokrčil plecami a lakonicky povedal: „Aj tak nás je priveľa.“ Neviem, či by to mohlo pomôcť zmeniť úradníkov názor, no predpokladám, že by ho potešila prognóza, podľa ktorej sa aj populácia Číny začne od roku 2023 prirodzene znižovať.