Na zrušení trestnoprávnej imunity sa dohodli spoločne všetky parlamentné strany. Poslanci budú po novom nepostihnuteľní už len za výroky prednesené v pléne alebo orgánoch NR SR a za hlasovanie, a to aj po skončení ich mandátu. Na vzatie poslanca do väzby však bude nevyhnutný súhlas parlamentu.
Na zadržanie člena snemovne v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu bude potrebný súhlas mandátového a imunitného výboru. Ak k nemu nedôjde, bude poslanec okamžite prepustený. O prichytení zákonodarcu pri čine bude polícia musieť upovedomiť predsedu NR SR a šéfa spomínaného výboru.
Podľa predsedu Mostu-Híd Béla Bugára je občan prvýkrát v rovnocennom postavení s poslancom Národnej rady. Šéf SDKÚ Pavol Frešo privítal jednotné hlasovanie pléna a uvítal by, keby sa poslanci zhodli aj pri iných zákonoch. Na rozdiel od nich nezaradený poslanec Daniel Lipšic uviedol, novela nič nerieši a zákon je rovnaký ako bol pred ôsmimi rokmi.
Poslanci však trestnoprávnu imunitu v rozsahu, akú mali doteraz členovia zákonodarného zboru, naďalej ponechali sudcom. „Rozhodli sme sa, že v tejto chvíli budeme plniť objednávku v tom rozsahu, v akom ju chápeme, že od verejnosti prišla. Teda zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov,“ vysvetlil pred časom Radoslav Procházka (KDH).
Dôjde rad aj na sudcov?
Opozičný poslanec Daniel Lipšic (nezaradený) v rozprave vyhlásil, že nevidí žiaden dôvod, aby sudcovia mali imunitu aj na trestné činy nijako nesúvisiace s ich rozhodovaním a výkonom funkcie. „Platí rovnosť pred zákonom a nikto by nad ním nemal stáť. Do budúcnosti bude potrebné v tomto urobiť poriadok. Nepoznám krajinu, kde by mali sudcovia takú rozsiahlu imunitu. Je to zlé pre právny štát,“ upozornil Lipšic.
Martin Poliačik (SaS) si myslí, že sme svedkami historickej chvíle. Aj on by bol rád, keby o imunitu časom prišli aj sudcovia. Predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) takýto zámer potvrdil, avšak zdôraznil potrebu diskusie. Verí, že na jeseň aj so zástupcami sudcovského stavu vznikne novela ústavy, ktorou prídu sudcovia o trestnoprávnu imunitu.
Pavol Hrušovský (KDH) upozornil, že nie je pred voľbami a netreba verejnosť burcovať. „Čas dozrel, trvalo to dlho a možno bolo treba niekedy aj potlačiť istú osobnú, ale aj stranícku neochotu a reálne sa zamyslieť nad týmto problémom, ktorý nie je vecný,“ vysvetlil.
Zrušením imunity sme odstránili nadľudí, tvrdí politológ
Zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov odstráni kategóriu nadľudí. Povedal to Ján Baránek z agentúry Polis. „Určite je dobré, že sme po desaťročiach odstránili kategóriu nadľudí, a to aj zrušením priestupkovej imunity,“ hovorí Baránek. Podľa neho sa týmto rozhodnutím zároveň ukončil niekoľkomesačný anomálny stav, keď sa poslanci síce nemohli vyhnúť trestom za priestupky, no ak sa z priestupku stal trestný čin, mohli sa skryť sa trestnoprávnu imunitu, ktorú mali ponechanú. Baránek je presvedčený, že poslanci si nezrušili imunitu s nadšením. „Bola zrušená so zaťatými zubami,“ hovorí.
Aj politológ Miroslav Kusý si myslí, že krok poslancov je výsledkom nátlaku verejnosti. „Pre spoločnosť je to dobré, pretože v minulosti sme boli svedkami zneužívania imunity,“ povedal Kusý. Trestnoprávnu imunitu chcela zrušiť už vláda Ivety Radičovej, vtedy bola proti strana Smer.
Politológ Kusý zmenu postoja súčasnej vládnej strany vníma tiež ako výsledok tlaku. „Sú populisti, čiže sledujú, ako verejnosť reaguje,“ vysvetľuje. Podľa jeho slov predchádzajúci argument Smeru stratil silu, keďže v súčasnej situácii nemôže tvrdiť, že zrušenie imunity by mohla vládna moc zneužiť proti opozícii. Podľa Baránka prešiel aktuálny návrh aj preto, že poistka v podobe súhlasu parlamentu na vzatie poslanca do väzby vyhovuje aj opozícii.
Rozhodnutia NR SR o zbavení poslaneckej imunity
2. októbra 1997 – Poslanci mandátového a imunitného výboru NR SR neodporučili plénu NR SR vydať na trestné stíhanie poslanca HZDS Jána Belana za dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil ťažké ublíženie na zdraví žene, ktorú zrazil ešte predtým, než v decembri 1996 zasadol do parlamentných lavíc za Františka Gauliedera. Vyšetrovanie nehody však nebolo ukončené a po nástupe Belana do NR SR nemohlo bez súhlasu parlamentu ani pokračovať, keďže Belan získal poslaneckú imunitu.
24. februára 1999 – NR SR vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca parlamentu Gustáva Krajčiho (HZDS) v kauze zmareného referenda. Pri záverečnom hlasovaní sa prezentovalo 135 poslancov, za vydanie súhlasu bolo 83 a proti 52 členov zákonodarného zboru. Poslanec čelil obvineniu zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, podvodu v súvislosti s referendom vyhláseným prezidentom republiky v roku 1997 a protiprávnym vyplatením odstupného bývalému štátnemu tajomníkovi Ministerstva vnútra SR.
3. februára 2000 – Rozhodnutím zákonodarného zboru bol poslanec Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Ivan Lexa zbavený imunity, a musel sa podrobiť vyšetrovaniu pri obvineniach zo spáchania šiestich trestných činov.
22. júna 2000 – NR SR vydala súhlas na trestné stíhanie nezávislého poslanca Imricha Sládečka v súvislosti s kauzou vedenia firmy Centrogel.
21. septembra 2000 – Rozhodnutím 65 poslancov stratil poslaneckú imunitu člen zákonodarného zboru Víťazoslav Moric (SNS). Bolo tak možné začať vyšetrovanie, či svojimi výrokmi na adresu Rómov naplnil podstatu trestného činu podnecovania rasovej neznášanlivosti, keď verejne podnecoval k nenávisti k rómskemu etniku žijúcemu na Slovensku.
22. mája 2003 – NR SR súhlasila s vydaním poslanca ĽS-HZDS Viliama Soboňu na trestné stíhanie. Za jeho vydanie hlasovalo 67 zo 125 prítomných. Proti bolo 37 poslancov a 21 sa zdržalo hlasovania. Bývalého šéfa Kúpeľov Sliač a Kováčová vyšetrovateľ ešte koncom roku 2000 obvinil spolu so Stanislavom G. Trestného činu sa mali dopustiť v súvislosti so zriadením akciovej spoločnosti Casino Sliač Slovakia a jej prevádzkovaním.
27. novembra 2003 – Poslanci parlamentu vydali na mimoriadnej schôdzi Gabriela Karlina na trestné stíhanie. Poslanca ĽS-HZDS obvinil vyšetrovateľ z brania úplatku. V septembri 2009 ho sudca spod obžaloby oslobodil.
11. marca 2004 – Parlament vydal na trestné stíhanie dvoch svojich kolegov poslanca ĽS-HZDS Milana Reháka a nezávislého poslanca Igora Pinkavu. Za zbavenie ich poslaneckej imunity hlasovalo 70 poslancov, 54 bolo proti a 15 sa zdržalo.
20. januára 2005 – Parlament súhlasil s vydaním poslankyne za SDKÚ Libuše Martinčekovej na trestné stíhanie a zbavil ju poslaneckej imunity. Generálny prokurátor podal do NR SR žiadosť o vydanie súhlasu s trestným stíhaním Martinčekovej v súvislosti s najväčšou slovenskou zločineckou skupinou, ktorá sa zaoberala nelegálnym obchodovaním s pohonnými látkami.
11. marca 2008 – Poslanec SNS Sergej Chelemendik oznámil predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi, že sa dobrovoľne vzdáva poslaneckej imunity. Urobil tak v súvislosti so žiadosťou generálneho prokurátora SR Dobroslava Trnku vo veci zbavenia poslaneckej imunity a v záujme objektívneho a spravodlivého vyšetrenia svojej dopravnej nehody 1. decembra 2006 na diaľnici na úseku Bratislava – Horná Streda. NR SR dňa 22. mája 2008 s trestným stíhaním poslanca SNS Sergeja Chelemendika pre dopravnú nehodu nesúhlasila.
28. októbra 2009 – Mandátový a imunitný výbor Národnej rady (NR SR) nevyhovel požiadavke Generálnej prokuratúry (GP) SR a nevydal poslanca Smeru-SD Jána Kvorku na trestné stíhanie. Prokuratúra prišla k záveru, že Ján Kvorka sa v apríli 2006, v čase, keď ešte nebol poslancom, dopustil v Martinskom okrese obmedzovania osobnej slobody.