Poslanci zasiahli v júli 1999, keď sa Štefanko údajne sekerou vlámal do jedného z bytov ubytovne ministerstva spravodlivosti a fyzicky napadol úradníka ministerstva. Sudca tvrdil, že dieru do dverí nevyrúbal sekerou, ale urobil ju zámočník dlátom. Disciplinárne konanie voči nemu bolo pre premlčanie skutku v roku 2002 zastavené. Vec nebola dotiahnutá ani cestou trestného stíhania.
Všeobecné súdy roky nedávali Štefankovi za pravdu, na jeho stranu sa priklonil až Ústavný súd. Bratislavský krajský súd teraz nemal žiaden manévrovací priestor. „Odvolací súd rešpektuje nález Ústavného súdu. Napriek tomu sa nestotožňuje s jeho právnym názorom,“ uviedla predsedníčka senátu Katarína Javorčíková. V systéme parlamentnej demokracie by podľa nej malo byť rešpektované právo parlamentu odvolávať funkcionárov, ktorí ním boli do funkcií zvolení.
Najnovšie víťazstvo prináša dnes radovému sudcovi Najvyššieho súdu nielen morálne zadosťučinenie, ale aj možnosť získať ďalšie finančné odškodnenie. Štvrť milióna korún mu už pred dvoma rokmi priznal Ústavný súd, ktorý vyhovel jeho sťažnosti. Sudca teraz môže súdnou cestou žiadať náhradu nemajetkovej ujmy – doplatenie príplatku, ktorý poberal za funkciu podpredsedu. „Pre denník Pravda neposkytujem nijaké vyjadrenie,“ zareagoval Štefanko na otázku, či tak urobí.
Bývalý minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, ktorý návrh na Štefankovo odvolanie parlamentu predkladal, trvá na svojom rozhodnutí spred jedenástich rokov. „Považovali sme to za správne. Vôbec sa od toho nedištancujem,“ uviedol.
Poslanci parlamentu dnes už nemajú také rozsiahle personálne právomoci v súdnictve, väčšina ich kompetencií prešla na Súdnu radu. Vtedajší zákon o rokovacom poriadku Národnej rady nevymedzoval dôvody, pre ktoré možno odvolať predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu.
Kým všeobecné súdy predtým rozhodli, že tak možno urobiť z akéhokoľvek dôvodu, Ústavný súd vyslovil názor, že odvolávať možno iba za skutky, pre ktoré by mohli byť funkcionári odvolaní z funkcie sudcu. Teda najmä za vážne disciplinárne previnenie alebo v prípade odsúdenia za úmyselný trestný čin. To platí aj pre súčasné vedenie Najvyššieho súdu. Na jeho čele stojí, podobne ako Štefanko, kontroverzný Štefan Harabin.