Študentom, ktorí sa rozhodujú, kam na vysokú školu, odporúča, aby sa vopred oboznámili so svojimi potenciálnymi pedagógmi. „Nie, koľko titulov má ten človek pred menom alebo za menom, ale kto je a ako ho vníma vedecká komunita nielen tu, ale aj v zahraničí,“ uviedol Považan.
Tvrdí, že o kvalite vedcov a pedagógov žiadny papier ani habilitácia nemusia vypovedať. Smerodajné je ich renomé. „Ak chcete, aby vás na vysokej škole vzdelali a vyformovali, tak by to mali robiť tí najlepší a často tí najlepší nemajú titul,“ dodáva Považan. V 20 rokov starom systéme garantovania študijných programov vidí rezervy.
Univerzity by mali byť podľa neho slobodnejšie a neriadiť sa kritériami pre garantov, ktoré sú často nezmyselné. „Na to, aby ste získali docentúru, musíte tam odučiť päť rokov, na profesúru desať rokov,“ odôvodňuje Považan.
Ľudia z praxe sú v nevýhode. „Ak napríklad 30 rokov robili výskum pre nejakú firmu a teraz chcú prísť na vysokú školu učiť, majú rovnako dobrý životopis ako tí vedci na vysokej škole, ale začnú tam ako odborní asistenti alebo asistenti, čo je pre nich dehonestujúce,“ konštatuje Považan. Odborníci z praxe podľa neho na vysoké školy patria.