Čitateľka nás upozornila na prípad, keď bolo maloleté dieťa vypočúvané ako svedok pri vyšetrovaní prípadu šikanovania v škole na juhu Slovenska bez toho, aby jej škola alebo polícia dali niečo vedieť. „Dieťa sa vrátilo domov vystresované. Nechápem, prečo ma nikto o tom neinformoval,“ hovorí matka. Dieťa vypočúvali dvaja policajti v prítomnosti zástupkyne vedenia školy. K prípadu sa do skončenia vyšetrovania polícia nevyjadruje.
Podľa právničky Lucie Kurilovskej polícia zákon neporušila. „Ak bola pri výsluchu pedagogička, zákon porušený nebol, ale aj z etického hľadiska by bolo vhodné, aby vypočúvanie oznámili rodičom,“ povedala.
Pri vypočúvaní dieťaťa do 15 rokov sa podľa zákona k výsluchu prizve pedagóg, sociálny pracovník, psychológ alebo znalec. „Zákon uvádza, že ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa aj zákonný zástupca. Ale každý prípad treba posudzovať individuálne,“ povedal hovorca prezídia Policajného zboru Michal Slivka. Príkladom situácie, keď je prítomnosť rodiča nežiaduca, sú prípady vyšetrovania týrania alebo sexuálneho zneužívania dieťaťa členom rodiny.
Pre podobný prípad v susednej Českej republike, keď bol len v prítomnosti sociálneho pracovníka vypočúvaný 13-ročný chlapec pre podozrenie z krádeže, chystá tamojšia mimovládka ústavnú sťažnosť. Chce dosiahnuť, aby sa aj deťom do 15 rokov prideľoval už pri výsluchu obhajca. Na obhajcu majú totiž v Česku i na Slovensku nárok len mladiství, ktorí majú trestnú zodpovednosť.
O povinnom obhajcovi pri deťoch sa podľa rezortu spravodlivosti na Slovensku neuvažuje.
Správnosť postupu školy a polície z hľadiska základných práv dieťaťa, ale aj rodičov môže preveriť verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Tá si myslí, že ak „ide o maloleté osoby (podľa zákona do 18 rokov), tak vždy majú byť pri ich vypočúvaní zákonní zástupcovia“. Rodič podozrivý z týrania dieťaťa by pri výsluchu nemal byť. „Môže to ale byť druhý z rodičov alebo osoba, ktorej dieťa dôveruje a cíti sa pri nej bezpečne,“ uvádza Dubovcová.
Podľa Petra Guráňa, slovenského zástupcu vo Výbore OSN pre práva detí, problémom na Slovensku nie je ani tak legislatíva ako skutočnosť, že nefunguje systém, ktorý by celkovo zohľadňoval potreby a práva detí. O vypočúvaní dieťaťa v prípadoch, ktoré sa netýkajú člena rodiny, by rodičia podľa neho mali byť aspoň informovaní. „Dieťa by malo byť vypočúvané pripravenými špecialistami. Za najschodnejšie riešenie považujem sociálneho kurátora, ktorý zastupuje dieťa pri akomkoľvek podozrení,“ hovorí Guráň.
Vypočúvanie by podľa neho malo prebiehať tak, aby sa už nemuselo opakovať, a teda, aby dieťa zbytočne nezaťažovalo. Malo by byť v priateľskom neformálnom prostredí, kde nie je stresované a prebiehať v prítomnosti človeka, ktorému dieťa dôveruje.
Prítomnosť dospelého, ktorému dieťa dôveruje a zastupuje jeho záujmy, je podľa psychológov veľmi dôležitá. „Dospelí, ktorí sú pri nich pri vypočúvaní, by mali byť školení na to, že s deťmi je iná komunikácia v závislosti od ich veku. Mali by používať slová, ktorým dieťa rozumie. A vysvetliť mu napríklad, že má právo nevypovedať,“ hovorí psychologička Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Výsluch býva pre deti podľa psychologičky osobitnou situáciou. „Reakcie sa nedajú predpokladať. Niekto je utiahnutý, niekto sa bojí, niekto sa pomaly rozhovorí. Dieťa by hneď na začiatku malo mať informácie o tom, čo sa deje a čo sa od neho očakáva,“ dodáva Smiková. Blízky dospelý je tam tiež na to, aby dieťa, keď je neisté, povzbudil.
Alexandra Draková zo Slovenského výboru pre Unicef na Slovensku upozorňuje, že práva detí pri vypočúvaniach a súdnych procesoch sa porušujú často. „Stáva sa, že sociálnych pracovníkov kontaktujú až v priebehu procesu po prvotných vypočúvaniach, veľmi často dochádza k procesným pochybeniam,“ hovorí Draková. Aj poučenie o ich právach a povinnostiach na výsluchu sa deťom podľa nej často nedostáva v takej forme, aby mu porozumeli a vedeli, čo sa s nimi deje.
Hovorca Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Zeman vysvetľuje neprítomnosť sociálnych pracovníkov na vypočúvaniach tým, že ich účasť nie je vždy povinná. Sociálni kurátori podľa neho prechádzajú rôznymi školeniami s účasťou „odborných lektorov z rezortu vnútra, spravodlivosti, zdravotníctva a podobne“.
Vyškolený sociálny pracovník, ktorý naozaj obhajuje záujmy dieťaťa, vie s ním komunikovať a pozná legislatívu, môže byť pritom aj lepší ako advokát. „Je to človek, ktorý má prioritne chrániť záujem dieťaťa, preto sa aj predpokladá, že bude dohliadať a požadovať od všetkých orgánov činných v konaní také postupy, ktoré dieťaťu umožnia spravodlivý a citlivý proces,“ hovorí Draková.
Deti, rovnako ako aj dospelí, mávajú strach z autorít. Prítomnosť sociálneho pracovníka by mu mala napríklad umožniť pýtať sa aj na veci, ktorým nerozumie. Tieto situácie sú vypäté a je dôležité, aby dieťa pod tlakom jedinej silovej autority neurobilo niečo, čo môže jeho situáciu zhoršiť.
Psychologička Smiková s prípadmi, že by na vypočúvanie nebol prizvaný sociálny pracovník alebo psychológ, nemá skúsenosti. „Skôr sa stane, že vypočúvanie sa nenahrá a potom sa opakuje,“ hovorí. Podľa zákona treba pritom výsluch vykonávať tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Na ďalšie konanie treba už vždy súhlas rodiča.
Aj vyšetrovatelia by mali byť podľa Smikovej školení v tom, ako komunikovať s deťmi. „Niektorí to robia dobre a dávajú tiež otvorené otázky. Ak ide napríklad o sexuálne zneužívanie dievčaťa, prípady polícia zverí ženám vyšetrovateľkám, už ich nezvyknú vyšetrovať muži,“ hovorí o pozitívnych zmenách.
V Česku sú podľa nej už o niečo ďalej. „Vyšetrovatelia tam majú vyšetrovacie miestnosti pre deti, kde nemusia ťukať do stroja popri tom, ako sa pýtajú. Je to v príjemnejšom prostredí, čo je tiež dôležité pri vypočúvaní detí. U nás to zatiaľ chýba,“ dodáva.