Štvrtkové hlasovanie poslancov nebolo o Lisabonskej zmluve (tú by do konca roka schválili tak či tak). Bolo o Ficovi. A o tom, či môže celkom ignorovať opozíciu, alebo nemôže. Fico túto presilovú hru vyhral. Pravicu doslova rozprášil. Najskôr ju vysmial, potom vyfackal a ponížil. A nakoniec si z nej odtrhol, koľko potreboval. Ako z rolky toaletného papiera (trojvrstvového). Pre pravicu to bola osudová prehra. Jej odpor proti tlačovému zákonu bol testom, či ešte má politický vplyv. A či jej hlas treba brať – aspoň občas – vážne.
To, čo predviedla Csákyho SMK, bol ukážkový podraz. Priamo vo finále zradila svojich spojencov a priplazila sa k Ficovým nohám. Za ústupky vlády a SNS v školskom zákone. A možno aj za iné „protihodnoty“. Iste, Dzurindova partizánska akcia bola krkolomná, neúprimná, zle pripravená… Lenže – keď sa raz traja opoziční lídri dohodli, že budú spojenými silami krotiť Fica, mali držať líniu. A slovo. Bez ohľadu na to, komu by Fico podhodil tridsať strieborných… Csáky včera dokázal, že jeho slovo netreba brať vážne. Má obmedzenú trvanlivosť. Reči o tom, ako sa SMK zachovala „zodpovedne“ a „európsky“, sú, ľudovo povedané, kaleráby. Opozícia si mohla vynútiť ďalší odklad hlasovania o Lisabone. Fico by pohrozil demisiou, predčasnými voľbami – a život by išiel ďalej. Aj na predčasné voľby by potreboval 90 hlasov.
Opozícia je od 10. apríla 2008 o jednu stranu slabšia. SMK pri Ficovi plní podobné poslanie ako kedysi nezávislí poslanci pri Dzurindovi. Nie je ani v koalícii, ani v opozícii. Je len k dispozícii.
Hlasuj za tento článok na -->