Gejovia a lesby sa teda aj počas jeho vlády zrovnoprávnenia a zlepšenia svojej situácie sotva dočkajú.
„Vláda chce presadiť, aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu a uplatňovala sa základná zásada zákona o rodine. Podľa nej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť,“ píše sa v programovom vyhlásení jednofarebnej vlády Smeru.
Romana Schlesinger z Queer Leaders Forum prekvapená nie je, ako hovorí, nič iné nečakala.
Dôraz na tradičnú rodinu v programe vlády neprekvapil ani politológa Juraja Marušiaka. „Sociálnodemokratické strany chránia neklasické formy rodiny a spolunažívania, ale z kultúrneho hľadiska je Smer dosť konzervatívna strana,“ hovorí.
Sklamaní sú zato ľudia z Iniciatívy Inakosť. Tí očakávali, že Smer sa bude problematike lesieb a gejov venovať viac. „Vláda nemala zabudnúť, že na Slovensku existujú aj iné menšiny ako národnostné. To je podľa mňa odborná chyba. Možno to vyplýva aj z toho, že Smer nemá odborníkov na ľudské práva, boli by sme radšej, keby bolo vyhlásenie na vyššej úrovni,“ hovorí Ivan Kolenič z Inakosti. List s návrhom na odbornú spoluprácu poslali Robertovi Ficovi a s verejnou výzvou sa obrátili aj na vládu, ale odpoveď nedostali. So svojimi návrhmi plánujú osloviť aj všetky parlamentné strany.
Napriek tomu Kolenič verí, že ak bude zákon o registrovaných partnerstvách predložený do parlamentu, prejde. „Máme tam sociálnodemokratickú stranu aj liberálnu stranu. Neviem si predstaviť, prečo by to nepodporili, aj keď to nie je vládna priorita a nie je to v programovom vyhlásení vlády. Tento inštitút môže ľuďom pomôcť, neohrozuje tradičnú rodinu ani tradičné manželstvá. Je to úplne odlišný inštitút od manželstva,“ hovorí.
Podľa Marušiaka sú v Smere ľudia, ktorí si dôležitosť problematiky uvedomujú, ale aj s ohľadom na priority sa strana nebude snažiť ju riešiť.
Podobný názor má aj sociologička Sylvia Porubänová. „V slovenských pomeroch, pri neštandardnej politickej scéne bude musieť ísť LGBT minorita cestou širokého verejného diskurzu. Nevidím politickú stranu, ktorá by túto otázku zastrešovala a zaoberala sa takýmito vecami. Tieto komunity sa musia dostať do verejnej pozornosti a vzbudiť diskusiu,“ tvrdí sociologička.
Pred minulými voľbami sa k boju za práva neheterosexuálov hlásila SaS a sľubovala, že bude riešiť aj otázku registrovaných partnerstiev, ale zostalo len pri sľuboch.
Aktivisti vládu kritizujú aj za to, že zrušila post podpredsedu vlády pre ľudské práva. „Teraz odchádzajú riaditelia odborov, ktorí túto problematiku mali na starosti. Je nám ľúto, že krvopotne urobená práca sa šmahom ruky a pár rozhodnutiami zastaví, je to krok dozadu. Niektoré veci by mali byť nezávislé na politickom zafarbení a jednou z nich sú ľudské práva,“ hovorí Schlesinger.
Na tlačovom odbore Úradu vlády tvrdia, že doteraz bola pozornosť prioritne venovaná tvorbe programového vyhlásenia. V ňom sa uvádza, že vláda zriadi Úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť so zodpovedajúcimi koordinačnými a rozhodovacími právomocami. „O ďalšej budúcnosti Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť budeme včas informovať,“ uviedol v stanovisku tlačový a informačný odbor Úradu vlády.
Na problémy menšín sa nesmie zabúdať ani v časoch, keď sa môže zdať, že sú dôležitejšie problémy. „Súčasná hospodárska a sociálna situácia spôsobuje, že ľudia majú pocit, že sú tu iné priority, ide doslova o chlieb. Všetko, čo je mimo optiky hlavného záujmu zamestnanosti, pracovných miest je akoby nadbytočné. To je, samozrejme, omyl, témy a agendy nepočkajú,“ upozorňuje sociologička.