Prečo je štátna záchranka v strate?

Skončí štátna záchranka v Bratislave s prepravou pacientov, alebo sa toho netreba obávať? Zatiaľ čo kritici upozorňujú, že pre obrovské straty mala záchranka už od januára ukončiť dopravnú činnosť, jej vedenie tvrdí, že problémy vyrieši reštrukturalizáciou a pacientov sa to nedotkne.

08.01.2012 21:00
sanitka, pohotovosť, prvá pomoc Foto:
Ilustračné foto
debata (19)

„Pacienti sa o transporty do nemocníc a z nich obávať nemusia. Prevozy sanitkami budú aj naďalej zabezpečované ako doteraz,“ uviedla v piatok hovorkyňa Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby Bratislava Lenka Polková. Dodala, že záchranka sa iba snaží skončiť dopravnú činnosť ako živnosť, pričom hľadá iný spôsob, ako ju ďalej prevádzkovať. „Je to len otázka zmeny právnej formy,“ tvrdí.

Vedenie bratislavskej záchranky podľa Polkovej už v septembri minulého roka s ministerstvom zdravotníctva prekonzultovalo reštrukturalizačný plán, vďaka ktorému by sa počas tohto roka mala štátna príspevková organizácia ozdraviť tak, aby nevytvárala ďalšie straty. Ministerstvo plán prijalo.

Bývalý riaditeľ záchranky Mikuláš Dunda, ktorý dnes vedie súkromnú záchranku v Nitre, údajnú reštrukturalizáciu dopravnej činnosti spochybňuje. „Chcú ju vyňať z podnikateľskej a vsunúť do zriaďovacej činnosti. Ministerstvo zdravotníctva však nemôže povoľovať činnosť, ktorá je živnosťou. Vždy to bude podnikateľská činnosť a ako takú ju štátna bratislavská záchranka vykonávať nemôže, keď je v strate,“ zdôraznil.

Prečo štátna záchranka na dopravnej činnosti, teda na transportoch pacientov do nemocníc, do domácej liečby či do zdravotníckych zariadení vyrobila stratu, nie je jasné. S 53 stanicami v piatich krajoch je pritom najväčším prevádzkovateľom tejto služby na Slovensku a pacientov do Bratislavy prepravuje zo všetkých kútov krajiny.

To, že je dopravná činnosť v skutočnosti zisková, tvrdí aj hovorkyňa bratislavskej záchranky. „Na Slovensku sa jej venuje asi 90 poskytovateľov, ktorí nie sú stratoví. Aby sme boli ziskoví aj my, musíme prejsť reštrukturali­záciou,“ zdôvodnila Polková.

Na rozdiel od výjazdov k urgentným prípadom, kde sú pevne stanovené ceny, ktoré prinášajú zisk, je hradenie dopravnej činnosti zložitejšie. Pre všetkých dopravcov platí rovnaký cenník, ale rozsahy zazmluvnenej činnosti sú individuálne. Jednotková sadzba, takzvané kilometrovné, je rovnaká pre všetkých. „Zmluvnému dopravcovi uhrádzame prepravu pacientov podľa typu prevozov. Cena za jeden kilometer sa pohybuje od 0,38 do 0,76 eura,“ informovala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová. Rozlišuje sa napríklad, či ide o prepravu na väčšiu vzdialenosť, v rámci mesta, na dialýzu, prepravu dieťaťa so sprievodom a podobne.

Konateľ súkromnej záchranky, ktorý nechce zverejniť svoje meno, vidí problém v tom, že zdravotné poisťovne uhrádzajú iba prepravu pacienta – teda len tú časť jazdy, počas ktorej pacient sedel alebo ležal vo vozidle. „Neuhrádzajú však cestu k pacientovi ani čas, keď sa naňho čaká,“ hovorí.

19 debata chyba