Prečo stále stoja čierne stavby bohatých?

Stavebný úrad vo Vrútkach koncom mája zlikvidoval dve chatrče a dve kôlne, ktoré si tu miestni Rómovia zhotovili načierno. Jednou z reakcií bolo ocenenie, ako rázne mesto proti nelegálnej stavbe zakročilo. V Malackách jeden svojpomocne postavený objekt zbúrali už pred rokom, teraz v marci zvalcoval bager ďalší dom, v ktorom bývalo asi trinásť Rómov. Na otázku Pravdy, či stavebný úrad rovnako rázne postupuje i proti ostatným čiernym stavbám, malacký primátor Jozef Ondrejka odpovedal, že rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími nerobia. Tí bohatší sa však väčšinou zbúraniu stavby dokážu vyhnúť.

Zákon totiž stavebným úradom prikazuje, aby čiernu stavbu dodatočne zlegalizovali, ak sa preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak teda stavebník do určeného termínu dodá potrebné doklady asi 30 inštitúcií (kladné stanovisko obce, hasičov, vodárov atď.), stavebný úrad musí so stavbou súhlasiť. To je dôvod, prečo sa solventnejším majiteľom nelegálnej stavby darí svoj objekt zachrániť. V najhoršom prípade obídu s pokutou, ktorá zvyčajne tiež nebýva vysoká.

„Tí bohatší si zabezpečia potrebné doklady. A keď splnia všetky zákonom stanovené podmienky, musíme im tú stavbu povoliť. U Rómov sme postupovali rovnako. Tiež sme ich vyzvali, aby predložili chýbajúce stanoviská, a keďže to v stanovenej lehote nesplnili, rozhodli sme o odstránení stavby,“ vysvetlil primátor Ondrejka.

Zatiaľ čo Rómovia nedokážu svoje príbytky ani dodatočne zlegalizovať, majitelia čiernych stavieb oveľa väčších rozmerov si z porušovania zákonov ťažkú hlavu nerobia. Samosprávy už roky varujú, že stavebný zákon je bezzubý a nedáva im možnosť rýchlo a rázne zasiahnuť. Investorom, ktorí stavajú bez povolenia, môžu akurát tak posielať výzvy, proti čomu sa oni väčšinou odvolajú, a kým samospráva čaká na rozhodnutie nadriadených úradov, čierna stavba pokojne pokračuje.

Ako príklad stačí uviesť rozľahlú haciendu podnikateľa Cyrila Talapku, ktorú si postavil v obci Reca pri Senci. Dodatočne sa ju snaží zlegalizovať, vo veci teraz rozhoduje súd. Podobne arogantne sa zachoval i podnikateľ v Žiari nad Hronom. Namiesto bufetu, ktorý mu mesto povolilo, si v parku vybudoval rodinný dom. Ako Pravda informovala už v apríli, podnikateľ nesplnil ani rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici, aby stavbu uviedol do súladu s vydaným stavebným povolením. Mesto, ktoré mu pozemok predalo lacnejšie práve preto, že tam mal postaviť bufet, chce teraz o pomoc požiadať exekútora.

Čiernou stavbou je i vila, ktorú si pod bratislavským Bôrikom stavia syn prezidenta Ivana Gašparoviča. Stavebný úrad v Starom Meste už aj začal konanie o dodatočnom povolení alebo odstránení stavby, potom sa však do sporu zamiešal nadriadený orgán. „V danej veci si od nás kompletnú dokumentáciu prevzal krajský stavebný úrad. Už sme mu zaslali aj záznamy zo štátneho stavebného dohľadu ako podklady pre rozhodnutie o zastavení stavby,“ informoval Pravdu hovorca Starého Mesta Tomáš Halán.

To, že sa pri takýchto závažných porušeniach zákona postupuje inak ako pri čiernych stavbách Rómov, nie je podľa mimovládnych organizácií v poriadku. „Na posúdenie toho, či je nejaká stavba vo verejnom záujme, by naozaj nemalo mať vplyv postavenie alebo finančná situácia stavebníka. Malo by sa zakaždým postupovať rovnako. Možno tam len stavebnému úradu chýba viac odvahy,“ hovorí Zuzana Čaputová, právnička spolupracujúca s organizáciou Via Iuris. Stavebný zákon podľa nej treba upraviť tak, aby úradníci cítili väčšiu istotu a podporu, ak by chceli ráznejšie zakročiť proti čiernej stavbe.

Janka Debrecéniová, právnička združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, si myslí, že podobné prípady odlišného prístupu k čiernym stavbám možno považovať za nepriamu diskrimináciu. „Príslušné úrady sa tvária, že k tomu pristupujú rovnako, ale je zrejmé, že na to doplácajú najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva,“ zhodnotila. Podľa nej je to výsledkom toho, aký je systém a čo umožňuje legislatíva. „Ak to štát nastavil tak, že za peniaze sa dá všetko vybaviť, tak z toho ťažia tí, ktorí na to majú. Keby vedeli, že im tú čiernu stavbu zbúrajú, tak by si rozmysleli, či budú stavať bez povolenia,“ doplnila Debrecéniová.

Prípady, keď obec pristúpi k zbúraniu nelegálnej stavby, sú veľmi zriedkavé a väčšinou ide o malé objekty ako bufety, garáže či nadstavené podlažia. Stavebný úrad v bratislavskom Starom Meste vlani napríklad len v štyroch prípadoch rozhodol o odstránení stavieb, z čoho trikrát išlo o nepovolené nadstavby. V ďalších 61 prípadoch úrad stále koná. „Pokuty, ktoré Staré Mesto v minulom roku pri stavbách vyrubilo, dosiahli spolu 33 810 eur. Za prvé štyri mesiace tohto roku to bolo už takmer 31-tisíc eur,“ vyčíslil hovorca mestskej časti Tomáš Halán.

Všetky pokusy presadiť do stavebného zákona viac kompetencií pre boj proti nelegálnym stavbám zlyhali. Viac právomocí pre samosprávy, prísnejšie tresty a vyššie pokuty za čierne stavby naposledy navrhoval bývalý minister dopravy Ján Figeľ (KDH). Jeho novela stavebného zákona však v parlamente minulý rok neprešla.

Súčasné vedenie rezortu tvrdí, že stavebný zákon z roku 1976 s mnohými novelizáciami už nevyhovuje, a preto chce ešte tento rok pripraviť úplne nový. Ten by mal okrem sankcií riešiť aj preventívne opatrenia proti čiernym stavbám. Podľa hovorcu ministerstva Martina Kóňu by mal zákon zvýšiť hornú hranicu sadzieb, ale aj zodpovednosť projektanta, zhotoviteľa stavby a štátneho stavebného dohľadu. Stavby, ktoré sú v rozpore s územným plánom, by sa už nemali dodatočne legalizovať.

Ako však Kóňa pripomenul, obce môžu proti nelegálnym stavbám razantne zasiahnuť už dnes. „Túto svoju kompetenciu, žiaľ, málo využívajú – na škodu obcí, lebo pokuty sú príjmom obecného, a nie štátneho rozpočtu. V tomto nepomôže ani nový stavebný zákon,“ upozornil hovorca rezortu.