„Roboty sa nebál, záväzky nemal a mladícky optimizmus ho niesol v ústrety novému životu,“ charakterizuje budúceho finančníka historik Roman Holec z Univerzity Komenského.
Už ako 17-ročný chlapec odišiel Bosák hľadať si prácu ďaleko do Ameriky. Mal vtedy za sebou len štyri zimy školskej dochádzky, lebo v lete musel pomáhať pri prácach doma. Keď odchádzal, strýko mu strčil do vrecka jeden dolár so slovami: „Možno sa ti zíde, až ti bude veľká núdza.“
V Košiciach na tamojšej technickej univerzite pôsobí prasynovec Michala Bosáka, ktorý sa pokúsil rekonštruovať históriu tohto zaujímavého dolára. „Po troch týždňoch plavby loďou prišiel do New Yorku, ale hneď prvý večer mu zlodeji v nocľahárni Castle Garden ten jediný dolár ukradli. Našťastie, zostal mu cestovný lístok do Hazletonu v Pensylvánii, kde žilo veľa Slovákov a tí mu pomohli,“ rozpráva Martin Bosák.
Čo zažil v Hazletone? Začínal pri triedení uhlia s platom 75 centov na deň. Vyskúšal prácu v bani i na železnici, ale v roku 1890 sa presťahoval do blízkeho Freelandu a tam si našiel prácu u obchodníka – rozvážal pivo po okolí. Oženil sa a spolu s manželkou, tiež rodáčkou so Šariša, si za úspory kúpili hostinec so slovenskou stravou. Neskôr pri ňom vznikla lodná agentúra a veľkoobchod s liehovými nápojmi.
Bosák sa rýchlo stal účastinárom miestnych bánk a dostal sa do ich správnych rád. Zároveň si usilovne dopĺňal vzdelanie. „Čo som ja vedel o bankovom obchode? Na prvej schôdzi som takmer ničomu nerozumel a myslel som si, že sa to nikdy nenaučím,“ spomínal neskôr.
V roku 1897 si už otvoril vlastnú banku. „Otvorením Michal Bosak Privat Bank vstúpil na novú pôdu a čoskoro sa na nej pohyboval spôsobom, ktorý vôbec nepripomínal zakríknutého cudzinca z ďalekého Šariša,“ konštatuje Holec.
Bosák sa pomerne rýchlo stal najväčším účastinárom First National Bank, potom i jej prezidentom. V tom čase americká vláda povoľovala národným bankám vydávať doláre. Aj First National Bank dostala na to súhlas, a tak sa Bosákov podpis dostal na americký dolár.
Jeho meno sa postupne objavilo na 5-, 10– a 20-dolárových bankovkách s dátumom emisie 25. júna 1907. Nič také sa odvtedy nezopakovalo. „Neboli to však federálne bankovky, ich platnosť bola regionálna a časovo ohraničená,“ upozorňuje Holec.
Pred 100 rokmi sa dostalo do obehu 52 292 týchto bankoviek. Jednu 10-dolárovú s Bosákovým podpisom má vo svojom archíve aj Národná banka Slovenska.
„Oslovil ma nedávno jeden numizmatik z USA a ponúkal mi starú 5-dolárovku za 10-tisíc dolárov, čo je dnes jej trhová cena,“ hovorí prasynovec Martin Bosák. Američan tvrdil, že vie len o dvoch zachovaných exemplároch tejto bankovky.
Prasynovec je však presvedčený, že ďalšie sa nachádzajú niekde na povalách starých šarišských domov, len ich treba hľadať. Americký bankár slovenského pôvodu zomrel v roku 1937 a nadlho upadol do zabudnutia.