„Opäť vyzývam armádu, aby obnovila bezpečnosť vo všetkých oblastiach a okamžite vyhnala ozbrojencov z ulíc,“ vyhlásil. Dodal, že jeho vláda už nebude akceptovať „Hizballáh a jeho zbrane“, zároveň však povedal, že vláda neplánuje hnutie násilne odzbrojiť. Hnutie podľa Sinioru uštedrilo demokracii smrtiacu ranu. „Hizballáh si musí uvedomiť, že sila zbraní nás nezastraší a neprinúti nás stiahnuť sa,“ vyhlásil.
Libanonská armáda sa na bojoch nezúčastňovala a svoje jednotky nasadila len na ochranu niektorých provládnych predstaviteľov. Proti šiitským bojovníkom však nezasiahla. V sobotu je síce situácia v Bejrúte pokojnejšia, napriek tomu počas streľby na pohrebe zabitého bojovníka zahynulo najmenej 6 ľudí. Ďalších 5 ľudí prišlo v sobotu o život pri stretoch na severe Libanonu.
Ozbrojenci opozičného hnutia Hizballáh získali kontrolu nad západnou časťou Bejrútu, ktorú doteraz ovládali provládne sily. Predohrou novej vlny násilností bol štrajk odborárov na podporu zvýšenia platov, ktorý v stredu prerástol do bojov medzi stúpencami Hizballáhu a ďalšieho šiitského hnutia Amal s prívržencami sunnitskej vlády.
V bojoch doteraz zahynulo asi 30 ľudí. Libanonská vláda tvrdí, že ide o ozbrojený prevrat zorganizovaný Iránom a Sýriou. Spúšťačom násilností bolo rozhodnutie vlády preveriť televíznu sieť zriadenú hnutím Hizballáh a odvolanie bezpečnostného šéfa bejrútskeho letiska, ktorý bol údajne napojený na Hizballáh. Tieto zásahy libanonskej vlády sú podľa lídra hnutia Hassana Nasralláha rovnaké ako „vyhlásenie vojny“.
Libanon je od novembra bez hlavy štátu potom, čo z najvyššej funkcie po ukončení mandátu odstúpil prosýrsky prezident Emile Lahúd. Zatiaľ čo súperiace parlamentné frakcie sa už pred mesiacmi dohodli, že na post prezidenta dosadia armádneho šéfa Michela Sulejmana, nevedia dospieť k súhlasu v prípade zloženia vlády a voľbu hlavy štátu už 18-krát odložili. Ďalší termín voľby Lahúdovho nástupcu je stanovený na 13. mája.