Prešporok povýšili proti jeho vôli

Nitra i Žilina, a najmä Martin sa usilovali stať hlavným mestom Slovenska. Pred 90 rokmi však vstúpili do trojjazyčného Pressburgu, zvaného aj Pozsony, československé jednotky a zmarili všetky pokusy pričleniť Prešporok, "krásavicu na Dunaji", k Rakúsku alebo Maďarsku. O tri mesiace neskôr ho oficiálne premenovali na Bratislavu.

03.01.2009 09:34
Vavro Šrobár Foto:
Vavro Šrobár (vpravo) pred budovou bratislavského divadla.
debata

Boj o mesto zviedlo vojsko nového štátu počas silvestrovskej noci. Narazilo na odpor maďarských jednotiek a v pouličných prestrelkách prišlo o život aj 15 civilistov. Ráno 1. januára 1919 bolo rozhodnuté. Nový rok pripadol na stredu a už v nedeľu si vládny splnomocnenec Vavro Šrobár poznamenal: „Do môjho bytu v hoteli sa len tak hrnuli návštevy a všetky ma uisťovali, s akou radosťou prijímajú československé vojsko. Hlavne Nemci prízvukovali, že im donášame slobodu, o akej ani nesnívali.“

Bol to ťažko uveriteľný obrat v náladách. Ešte 30. decembra 1918, čiže len o týždeň skôr, žiadali tí istí predstavitelia Prešporku dohodové mocnosti, aby ho vyhlásili za otvorené – slobodné mesto a nepripájali ho k Československu. V snahe nakloniť si Spojené štáty premenovali mestskí radní Prešporok na Wilsonov podľa vtedajšieho prezidenta Spojených štátov amerických. Pôvodne prišli s týmto návrhom americkí Slováci.

Masaryk: Potrebujeme Dunaj

Ešte o čosi skôr, koncom novembra 1918, protestovali prešporskí radní proti samotnému „vyňatiu mesta Pozsony z tela Maďarskej republiky“. Dôvodili tým, že od nepamäti patrilo k Uhorsku a že ho zveľadili predovšetkým uhorskí Nemci. „Preto Česi a Slováci nemajú na toto mesto právo!“ argumentovali.

Na parížskych mierových rokovaniach však zavážilo stanovisko prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, ktorý v decembri 1918 síce priznal, že Prešporok je do značnej miery nemecké mesto, ale so slovenským zázemím. Zároveň zdôraznil: „My bezpodmienečne potrebujeme Dunaj.“ A poslal do Prešporka československé vojsko.

Slováci pripojenie Prešporka k novému štátu privítali. Dosť dlho sa však rozchádzali v názore, či má byť metropolou slovenskej krajiny. Protivníci tohto riešenia poukazovali na excentrické položenie mesta a na skladbu jeho obyvateľov. Podľa sčítania z roku 1910 sa sotva 11 percent Prešporčanov hlásilo k „slovanskej“ materinskej reči. Ostatní boli buď Nemci, alebo Maďari.

Prečo neuspel Martin

Sám Šrobár, minister pre správu Slovenska, si predtým ako hlavné mesto predstavoval Nitru. Po prevrate 28. októbra si viac-menej z núdze zvolil za dočasné sídlo najprv Skalicu a potom Žilinu. Obišiel teda Martin, ktorý patril medzi horúcich kandidátov, ale Šrobárovi tamojšie prostredie nevoňalo. Keď mu však prvý slovenský župan Prešporka Samuel Zoch ponúkol presťahovať sa natrvalo k Dunaju, dlho neváhal. A rýchlo zabudol aj na Nitru.

Na všetky pripomienky a námietky odpovedal rovnako: „Prešporok je slovenský, podobne ako Brno je moravské a Praha česká.“ To rozhodlo aj o sídle dočasnej slovenskej vlády, ktorá sa do Prešporku sťahovala začiatkom februára 1919.

Podľa historikov prevážili pritom najmä praktické dôvody. Mesto nemalo svojimi rozmermi páru na celom Slovensku. Počet obyvateľov sa už približoval k 100-tisícom, kým druhé Košice mali sotva 45-tisíc a tretie Komárno niečo vyše 22-tisíc. Na porovnanie: V Žiline vtedy žilo okolo 10-tisíc a v Martine necelých 5-tisíc ľudí. Menej ako v Modre!

Prirodzená metropola

Koncom marca 1919 Prešporok oficiálne premenovali na Bratislavu. Hoci sa veľkosťou nemohla ani zďaleka rovnať blízkej Viedni alebo Budapešti, mala s nimi už vtedy spoločné niektoré skúsenosti metropoly. Veď do roku 1830 tu korunovali uhorských kráľov a Uhorský snem tu zasadal až do roku 1848. Svedčili o tom viaceré reprezentačné budovy a paláce.

Mesto okrem toho ležalo na križovatke dôležitých dopravných ciest. A už pred 90 rokmi patrilo medzi priemyselné centrá strednej Európy.

Ďalší vývoj ukázal, že šrobárovci volili správne. Po vzniku ČSR sa rýchlo menilo aj národnostné zloženie Bratislavy. „My sme ju vtedy dobývali, poslovenčovali,“ hrdo spomínal ešte aj po desaťročiach básnik Ján Smrek. Slovenský živel však jasne prevládol v Bratislave až po druhej svetovej vojne.

Viaceré právomoci skutočného hlavného mesta chýbali slovenskej metropole ešte dlho. Bratislava ich získala až pred 16 rokmi.

debata chyba