Tieto zmeny však prídu až od roku 2040, keď by mohlo v našej sústave byť omnoho viac alternatívnych plynov. Na Slovensku vykuruje plynom zhruba 800-tisíc domácností a Slovensko je jedna z najviac plynofikovaných krajín v Európe. V rozhovore sme sa výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richarda Kvasňovského pýtali, čo smernica priniesla a aká je budúcnosť plynárenstva na Slovensku.
Čo bude znamenať schválenie smernice pre plynové kotly?
Smernica dáva členským krajinám určitú trajektóriu, akým spôsobom by mali dekarbonizovať vykurovanie a znižovať uhlíkovú stopu. Podľa našej analýzy to neznamená zákaz vykurovania plynovými kotlami po roku 2040. Krajiny majú úlohu pripraviť plány na dekarbonizáciu vykurovania budov do roku 2040 a vyvinúť úsilie vyraďovať fosílne palivá. Je to však na členskom štáte, akú cestu si vyberie a aké nástroje na to použije. Myslíme si, že v našich podmienkach bude dôležité, aké budú finančné možnosti štátu a tiež obyvateľov.
Čiže zákaz plynových kotlov sa nateraz odkladá?
Smernica nevylučuje po tomto termíne využívať na vykurovanie plynové kotly, ktoré sú schopné spaľovať okrem zemného plynu aj obnoviteľné plyny. V súčasnosti sa už vyrábajú a predávajú iba kondenzačné plynové kotly, ktoré tieto parametre spĺňajú. Obyvatelia či inštitúcie sa nemusia obávať, že by rýchlo museli niečo meniť. Podmienky vykurovania sa nateraz nemenia. Vidíme budúcnosť v tom, že moderné plynové technológie dokážu integrovať obnoviteľné plyny, teda biometán či vodík. Už niekoľko rokov sa na tom pracuje. Biometán je obnoviteľný plyn, ktorý má totožné vlastnosti ako zemný plyn. Moderné kotly už dokážu do nejakého percenta spaľovať aj vodík. V roku 2022 sme mali projekt H2 pilot.
Čítajte viac Solárne panely budú povinnosťou, plynové kotly ostanú, rozhodli europoslanci
O čo v ňom išlo?
V obci Blatná na Ostrove, ktorá má 300 odberných miest, sa zmiešaval zemný plyn s vodíkom v pomere 90 ku 10. Testovanie ukázalo, že pomer vodíka v sieti v takomto objeme neovplyvňuje negatívne koncové zariadenia. Rovnako nemá ani negatívny vplyv na distribučnú sieť, kde nedochádzalo k žiadnym únikom. Ani obyvatelia nepocítili žiadny zhoršený štandard dodávky plynu počas tohto projektu. Aj na základe tohto si myslíme, že v budúcnosti bude omnoho viac obnoviteľných plynov v distribučnej sieti. To praje aj tomu, aby vykurovanie prostredníctvom moderných zariadení pokračovalo.
V minulosti sa viedli diskusie o tom, či by nemali byť nové plynové kotly od roku 2025 zakázané. Toto už nehrozí?
V tejto súčasnej podobe smernice tento striktný zákaz nie je. Objavovali sa aj takéto návrhy, ale tým, že išlo o diskusiu medzi Európskym parlamentom, Európskou komisiou a členskými štátmi, tak bolo treba prijať kompromisné riešenie. Zohľadňovalo sa to, že plynové riešenia sú ekonomicky efektívne a vedia prispieť k dekarbonizácii. Nakoniec aj samotná Európska komisia mala predikcie, že ak by sa celý sektor vykurovania a priemyslu elektrifikoval, tak náklady by boli o štyri bilióny eur vyššie, ako keby sa na dekarbonizáciu využila aj plynová infraštruktúra. Nastala by otázka, kto by to zaplatil. Moderné kondenzačné kotly šetria spotrebu plynu o viac ako 20 percent a na druhej strane sa tiež o viac ako 20 percent znížia emisie oxidu uhličitého. Podľa nás nie je správne, aby sa pri dekarbonizácii preferovalo len jedno riešenie. Mala by existovať technologická neutralita. Slovensko je po Holandsku druhá najplynofikovanejšia krajina v EÚ a má zmysel využiť túto našu pokročilú plynárenskú štruktúru pri dekarbonizácii.
Koľko domácností na Slovensku vykuruje plynom?
Je to 800-tisíc domácností. Tieto domácnosti vyprodukujú iba necelých sedem percent celkových emisií na Slovensku. Približne 300-tisíc domácnosti využíva zariadenia na tuhé palivá na vykurovanie. Tam je problém s vypúšťaním tuhých znečisťujúcich častíc, ktoré sú zdraviu nebezpečné.
Nové plynové kotly budú môcť po roku 2040 využívať na spaľovanie alternatívne plyny ako biometán či vodík, čo to znamená?
Už v súčasnosti je v našej sústave určitý podiel biometánu. Ten už na Slovensku vyrábame a postupne budeme k sieti pripájať ďalšie biometánové stanice. Plynárenská smernica ukazuje to, že v najbližších rokoch bude požiadavka, aby sa v preprave objavili minimálne dve percentá vodíka. Postupne sa pripravuje pôda na to, aby sa obnoviteľné plyny integrovali v rámci plynárenskej sústavy. Už keď ich zmiešate do sústavy, tak výsledná zmes má nižšiu uhlíkovú stopu, ako keby to bol čisto len zemný plyn.
Aký je pomer zmiešavanie zemného plynu a biometánu a čo to vo výsledku urobí?
Máme vypočítané, v prípade ekologického paliva, akým je CNG, do ktorého sa primieša biometán na úrovni 40 percent, že už v tej chvíli je uhlíková stopa nulová, napríklad z prevádzky plynových vozidiel. Už vyšší pomer obnoviteľného plynu tak dokáže mať pozitívne výsledky. A biometán, keď sa dostane do siete, výrazne znižuje celkovú uhlíkovú stopu aj v zmesi so zemným plynom. Keď je biometán produkovaný zo živočíšneho odpadu, ako je hnoj či hnojovica, môže dosiahnuť až zápornú uhlíkovú stopu.
Koľko máme v súčasnosti biometánových staníc?
Biometán na Slovensku v súčasnosti vyrába len jedna stanica, konkrétne v Jelšave. Produkcia tam funguje od roku 2021, a navyše zdvojnásobila produkciu. V súčasnosti produkuje päť až šesť miliónov kubických metrov biometánu ročne. To nie je obrovské číslo, ale začína to pomáhať dekarbonizácii plynárenstva. Spoločnosť SPP – distribúcia má podpísané dohody o pripojení s ďalšími šiestimi či siedmimi producentmi biometánu. Dá sa očakávať, že môže prísť k rýchlemu nárastu produkcie biometánu aj na Slovensku.
Veľa sa v súčasnosti hovorí o moderných kondenzačných kotloch. V čom je ich výhoda?
Náklad na obstaranie je nižší, ako keď obstarávate iné alternatívy. Nemá podmienku, aby bol len v zateplených budovách a výhodou je, že výmena staršieho plynového kotla za moderný kondenzačný si vyžaduje len minimálne technické úpravy. Moderné kondenzačné kotly prispievajú k znižovaniu spotreby plynu, ktorý stále vo veľkej miere dovážame do zahraničia. Spotreba je pri takýchto kondenzačných kotloch nižšia až o 23 percent. O rovnaký objem sa tiež zníži objem vypúšťania emisií. Čo sa týka budúcnosti, zákazník vďaka modernému plynovému kondenzačnému kotlu bude môcť vykurovať aj nízkouhlíkovými plynmi vrátane vodíka.
Koľko taký kondenzačný kotol stojí?
Záleží od výkonu, typu a výrobcu kotla. Je to však priemerne okolo 3 000 eur. Zároveň je možnosť využiť podporu, ktorú už od minulého roka ponúka spoločnosť SPP – distribúcia v rámci projektu Môj nový kotol.