Exekutívu opúšťa aj 12 ministrov. Z nich najviac je reprezentovaných Smerom-SD. Dvoch má v súčasnosti už mimoparlamentná ĽS-HZDS a jediného zástupcu SNS. Deväť z nich sa presunie do zákonodarného zboru, keďže v júnových voľbách získali dostatočnú podporu voličov.
Ministerstvu dopravy šéfoval Ľubomír Vážny, financiám Ján Počiatek, hospodárstvu Ľubomír Jahnátek, kultúre Marek Maďarič, obrane Jaroslav Baška, práci Viera Tomanová, vnútru Robert Kaliňák, zahraničným veciam Miroslav Lajčák a zdravotníctvu Richard Raši.
Všetkých menovaných, spolu s odvolaným vicepremiérom pre menšiny Dušanom Čaplovičom, nominoval Smer-SD. Okrem Lajčáka, ktorý bude naďalej pôsobiť v diplomacii, sa ostatní budú stretávať v národnej rade ako poslanci.
K nim sa pridá ešte bývalý minister školstva za SNS Ján Mikolaj. Z politiky ale odchádzajú ministri ĽS-HZDS Vladimír Chovan, ktorý viedol rezort pôdohospodárstva a Viera Petríková z ministerstva spravodlivosti.
Prezident: Vláda bola úspešná, poznačila ju však kríza
Prezident SR Ivan Gašparovič označil po prijatí demisie kabinetu Roberta Fica (Smer) kroky jeho ministrov za jednoznačne úspešné, aj keď ich rozbeh utlmila hospodárska kríza. „Nie všetko sa podarilo, čo však nie je kritika, ale konštatovanie,“ poznamenal.
Na bývalej vláde vyzdvihol to, že zachovala sociálne postavenie občanov a že jej predseda vždy „nebojácne a s plnou vervou obhajoval národnoštátne záujmy Slovenska“. Vyjadril presvedčenie, že v tom budú pokračovať aj naďalej, lebo takmer všetci členovia odchádzajúceho kabinetu v politike pokračujú.
Pre Fica bolo cťou byť premiérom
Pre bývalého premiéra bolo cťou a veľkou výzvou vykonávať túto funkciu, do ktorej dal podľa vlastných slov všetku svoju energiu. Ministrov ocenil za to, ako dôsledne pristupovali k plneniu programového vyhlásenia vlády. Pripomenul, že pred jeho kabinetom stáli obrovské výzvy ako vstup do Schengenu, prijatie eura a boj s hospodárskou krízou.
„Odovzdávame novej vláde financie v stabilizovanom procese, rozpočet, ktorý nie je minutý ani v jednej polovici. Naopak, vytvorili sme ďalšie rezervy, ktoré bude môcť použiť na vykrytie problémov, ktoré kríza môže priniesť v súvislosti s mestami a obcami,“ podčiarkol Fico.
Prezidentovi poďakoval za mimoriadne konštruktívnu spoluprácu a dialóg medzi najvyššími ústavnými činiteľmi. Ten bol podľa neho pre Slovensko maximálne úspešný. Avizoval, že sú pripravení na plnenie obrovských záväzkov voči občanom, keďže takmer všetci členovia bývalého kabinetu budú pokračovať v politickej činnosti ako poslanci Národnej rady SR.
Fico privítal Radičovú s pohárom šampanského
S pohárom šampanského privítal vo štvrtok večer Robert Fico na Úrade vlády svoju nástupkyňu v premiérskom kresle Ivetu Radičovú. Po privítaní sa obaja presunuli na rozhovor. „Informoval ma o všetkých dôležitých zákutiach, problémoch, ktoré sú na úrade,“ povedala Radičová o Ficovi.
Ten jej odovzdal aj kľúče od úradu. Dodala, že si vymenili informácie o tom, ako budú v budúcnosti spolu komunikovať. Tlmočila mu, že oceňuje všetky pozitívne výsledky, ktoré vláda pod jeho vedením dosiahla. Rovnako som sformulovala problémy, ktoré ostali na stole, uviedla premiérka. Fico po niekoľkých hodinách opustil nepozorovane priestory úradu. Radičová so svojimi spolupracovníkmi ostala vo svojom premiérskom sídle do neskorých nočných hodín. Ocenila profesionálny prístup zamestnancov úradu, poznamenala však, že inštitúcia je personálne predimenzovaná.
„Na úrade vlády je veľký počet zamestnancov, za ostatné obdobie sa zväčšil o 20 percent. Považujem ho za nadštandardný,“ povedala. Vysokých profesionálov si chce ponechať, ale zároveň sa chce obklopiť ľuďmi, ktorým verí. Ako prezradila novinárom, ktorí na ňu čakali do polnoci vo vestibule úradu vlády, na prvom rokovaní vlády v piatok by sa mal kabinet zaoberať aj povodňami. „Potrebujeme riešiť tieto vážne dôsledky,“ vysvetlila. Ako dodala, požiadala už „potenciálneho“ ministra vnútra, aby pripravil k tejto téme potrebný materiál. Ďalšími prioritami kabinetu podľa nej budú nové pracovné príležitosti, naštartovanie ekonomiky, zlepšenie situácie rodín s nezaopatrenými deťmi, riešenie korupcie a klientelizmu a zlepšenie postavenia štátnych inštitúcií.
Slovensko má od štvrtka v čele vlády ženu, Ivetu Radičovú
Slovensko má od štvrtka po prvý raz v histórii v čele vlády ženu. Volebnú líderku SDKÚ-DS Ivetu Radičovú do funkcie premiérky vymenoval prezident Ivan Gašparovič po tom, čo kabinet Roberta Fica (Smer-SD) podal demisiu. Vicepremiér a 13 ministri si preberú menovacie dekréty v piatok.
Foto: SITA
Na rozdiel od predchádzajúceho sa tento akt zaobišiel bez akýchkoľvek príhovorov. Radičová len slávnostne zložila sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života“.
Radičová sa stala predsedníčkou vlády, hoci šéfom SDKÚ-DS je bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda. O nominácii vyštudovanej sociologičky na premiérsky post pred necelým mesiacom jednomyseľne rozhodlo predsedníctvo SDKÚ-DS. Radičovej kandidatúru neskôr odobrili aj koaliční partneri SaS, KDH a Most-Híd.
Nová vláda sa chce sústrediť najmä na riešenie ekonomických problémov, prioritou bude konsolidácia verejných financií či boj s nezamestnanosťou. Radičová po nedávnom podpise koaličnej zmluvy uviedla, že do parlamentu predloží návrh zákona, ktorý zúži poslaneckú imunitu len na výroky v pléne.
Stranami schválené základné body budúceho programového vyhlásenia vlády počítajú napríklad s obnovením možnosti vytvárať zisk pre zdravotné poisťovne, zavedením voľby cez internet či s povinným elektronickým verejným obstarávaním.
Vizitka novej slovenskej premiérky Ivety Radičovej, ktorá sa stala prvou ženou na čele slovenskej vlády:
– Narodila sa 7. decembra 1956 v Bratislave. Vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1975–1979), kde v roku 1981 získala doktorát. V roku 1990 absolvovala postdoktorandské štúdium na Oxfordskej univerzite.
- Od roku 1979 pracovala desať rokov v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied, ktorého bola neskôr (v roku 2005) riaditeľkou. V rokoch 1993 až 1997 bola zástupkyňou riaditeľa vzdelávacej organizácie Academia Istropolitana v Bratislave.
- od roku 1990 prednášala tri roky sociológiu na Univerzite Komenského, kam sa znovu vrátila ako pedagóg v roku 1997. Prednášala tiež ako hosťujúca profesorka na univerzitách v USA, Británii, Švédsku, Fínsku a Rakúsku. Radila i ako expertka na sociálnu politiku v Európskej komisii.
- V rokoch 1990 až 1992 bola členkou hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). V novembri 2006 vstúpila do SDKÚ-DS a v ten istý mesiac sa stala podpredsedníčkou strany.
- Od októbra 2005 do júla 2006 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny vo vláde Mikuláša Dzurindu.
- V roku 2006 sa stala poslankyňou Národnej rady, kde bola aj podpredsedníčkou výboru pre sociálne veci a bývanie. Poslaneckého mandátu sa vzdala vlani v apríli po tom, čo v rozpore s parlamentnými pravidlami hlasovala za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. „Urobila som chybu a jediný spôsob, ako sa môžem očistiť, je vzdať sa poslaneckého mandátu,“ vyhlásila Radičová ešte predtým, než mal jej postup pri hlasovaní posúdiť parlamentný mandátový a imunitný výbor.
- Vlani na jar sa ako prvá žena v novodobej histórii Slovenska dostala do finále prezidentských volieb. Súboj so súčasným prezidentom Ivanom Gašparovičom síce nakoniec prehrala, ale získala takmer milión hlasov (44,47 percenta oproti Gašparovičovi, ktorý dostal 55,53 percenta hlasov).
- Do tohtoročných parlamentných volieb viedla SDKÚ-DS ako volebná líderka po tom, čo na tomto poste nahradila vo februári predsedu strany Mikuláša Dzurindu, ktorý odstúpil z volebnej kandidátky pre údajne sporné financovanie SDKÚ-DS.
- V rokoch 1992 až 2005 bola výkonnou riaditeľkou Nadácie S.P.A.C.E. – Centrum pre analýzu sociálnej politiky v Bratislave.
- Hovorí po anglicky a rusky, dohovorí sa tiež po nemecky a poľsky.
- Radičová je vdova, jej manželom bol (1980–2005) humorista Stano Radič, s ktorým má dcéru Evu. Od roku 2006 do vlaňajšieho leta bol jej priateľom Ján Riapoš, víťaz v stolnom tenise z paralympijských hier v Aténach (2004) a Pekingu (2008).
