Potvrdila to prezidentská kancelária. Gašparovič poslancom navrhol zákon pri novom hlasovaní zamietnuť. Na prehlasovanie jeho veta je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Prezident vytkol novele nejasnosť a tvrdil, že zmena by si vyžiadala aj úpravu ďalších zákonov.
Csáky: Gašparovič nie je prezidentom všetkých občanov
Šéf SMK Pál Csáky v reakcii na prezidentovo rozhodnutie pre Pravda.sk povedal, že Ivan Gašparovič opäť potvrdil, že nie je štátnik. „Je nám to ľúto, Gašparovič nie je prezidentom pre všetkých občanov. Zostáva nám len dúfať, že 107 poslancov opäť zahlasuje za túto novelu,“ uviedol.
Kusý: Gašparovič je vypočítavý
Politológ Ivan Kusý považuje tento prezidentov krok za nacionalistické gesto. „Je to vypočítavosť. Pred prezidentskými voľbami mu predsa ide o voličov Slovenskej národnej strany. Aj ostatní voliči okrem Maďarov takéto nacionalistické gesto príjmu. Nemyslím si, že toto rozhodnutie nahnevá Smer, je to pre nich prijateľný postoj,“ povedal pre Pravda.sk.
O názvoch budú hlasovať opäť vo februári
Poslanci sa budú zaoberať vráteným zákonom na februárovej schôdzi. Na prelomenie prezidentovho veta treba minimálne 76 hlasov. Vrátená novela získala podporu 107 zo 124 prítomných poslancov.
Novela, ktorú predložili poslanci SMK, prešla v parlamente vďaka hlasom Smeru. Strana premiéra Roberta Fica napriek nevôli koaličných partnerov SNS a HZDS pretlačila svoj pozmeňujúci návrh k novele školského zákona, ktorí podporili opozičné strany.
SMK pôvodne navrhovala, aby učebnice pre národnostné menšiny uvádzali zemepisné názvy len v jazyku menšiny. Podľa prijatého pozmeňujúceho návrhu Pavla Pašku (Smer) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané pre tú-ktorú národnostnú menšinu, mali byť dvojjazyčné. Prvý mal byť názov v jazyku menšiny, za ním v zátvorke či za lomkou v slovenčine tak, ako boli v schválených učebniciach v rokoch 2002 až 2006. Na konci učebnice mal byť slovník geografických názvov v jazyku národnostnej menšiny a v slovenčine. Paškovi ďalej prešlo, že kartografické diela sa mali vydávať v štátnom jazyku.
SNS tvrdila, že novela je v rozpore s ústavou a vládnym programom. Podľa predsedu SNS Jána Slotu písanie zemepisných názvov nemôže upravovať školský zákon, pretože problematiku rieši zákon o geodézii a kartografii. Kritizoval, že parlament schválením Paškovho pozmeňujúceho návrhu prijal nepriamu novelu tohto zákona, čo je „v právnom štáte neprípustné“. Ďalej mu prekážalo, že nie je jasné, čo sa rozumie pod pojmami „vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny“.
Sporné učebnice vlastivedy a dejepisu pre školy s vyučovacím jazykom maďarským vyvolali napätie aj v slovensko-maďarských vzťahoch. Maďarská strana kritizovala, že Slovensko obmedzuje používanie maďarského jazyka, pretože zemepisné názvy uvádzajú v slovenčine, do maďarčiny sú preložené v prekladovom slovníku na konci knihy. Niektoré školy sa rozhodli učebnice vrátiť ministerstvu školstva.