„Pre každú krajinu je šťastím, keď sa môže spoľahnúť na vzácnych ľudí – ľudí morálnych hodnôt nadradených nad vlastné záujmy, Slovensko dnes takých ľudí potrebuje,“ povedal pri tejto príležitosti prezident Gašparovič. Dodal, že mu bolo cťou stretnúť sa dnes s osobnosťami a odovzdať im vysoké štátne vyznamenanie. Naša spoločnosť nimi oceňuje vaše celoživotné dielo, poznamenal s tým, že si úprimne želá, aby „ste sa aj vy sami stali podnetom, vzorom“. „Osobitne pre našu mladú generáciu,“ zdôraznil.
In memoriam dostali vyznamenanie štyri osobnosti. Historik Ladislav Deák (1931 –2011) bol ocenený za prínos v oblasti historických vied a kultúry, právnik Vojtech Hatala (1930 –1985) za zásluhy späté s rozvojom školstva a ústavného zákonodarstva, sociológ a kulturológ Alexander Hirner (1911 –1987) za pozdvihnutie národného povedomia a celoživotný prínos v oblasti sociológie a kulturológie, a tiež herec Gustáv Valach (1921 – 2002) za zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Prezident udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za rozvoj slovenského športu olympijskému medailistovi a majstrovi sveta, volejbalistovi Bohumilovi Golianovi. Štátne vyznamenanie prevzala manželka Marta. Za prínos v oblasti experimentálnej endokrinológie a za zásluhy o rozvoj vedy udelil prezident Rad Ľudovíta Štúra I. triedy lekárovi Ladislavovi Machovi. Agrárny ekonóm Gejza Blaas si odniesol Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za celoživotné vedecké dielo najmä v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva. Blaas bol v rokoch 2005 – 2007 podpredsedom výboru OECD pre poľnohospodárstvo a v súčasnosti je členom Európskej asociácie poľnohospodárskych ekonómov a viacerých vedeckých rád.
Radom Ľudovíta Štúra II. triedy ocenil prezident aj lekára Svetozára Dluholuckého za prínos v rozvoji zdravotnej starostlivosti o dieťa. Libor Ebringer dostal vyznamenanie za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí a zásluhy v oblasti mikrobiológie a genetickej toxikológie. Profesor Ebringer prispel k tomu, že Európska únia schválila slovenskú bryndzu ako náš tretí chránený výrobok. Za celoživotné dielo v oblasti kultúry, umenia a hlavne architektúry vyznamenal prezident aj architekta Ivana Matušíka. Starosta obce Nesvady Jozef Haris dostal od prezidenta Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za jeho prínos k rozvoju územnej samosprávy. Haris je aj členom Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska.
Prezident udelil vedeckému pracovníkovi Jozefovi Budayovi Pribinov kríž I. triedy za zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a najmä za zásluhy o zvyšovanie konkurenčnej schopnosti priemyslu Slovenska v oblasti elektrotechniky. Pribinov kríž II. triedy za zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky bol udelený hercovi a pedagógovi Jozefovi Adamovičovi a archeológovi Karolovi Pietovi. Pieta je okrem iného aj vedúcim Kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie v Perzskom zálive.
Vyznamenania prezident udeľoval pri príležitosti devätnásteho výročia vzniku Slovenskej republiky v Historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave.
Profily ocenených osobností
Ladislav Deák – historik
Narodil sa 13. januára 1931 v Markovciach v Michalovskom okrese. Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave roku 1957 pôsobil ako učiteľ, od roku 1962 ako vedecký pracovník v Ústave dejín socialistických krajín SAV. Hlavnou témou jeho vedeckého bádania boli otázky bezpečnostného systému v strednej Európe v medzivojnovom období 1919–1939 a od polovice 80. rokov 20. storočia maďarsko-slovenské vzťahy. Je autorom a spoluautorom 15 knižných publikácií, okrem toho publikoval približne 50 vedeckých štúdií. Zastával viaceré funkcie v odborných i stavovských organizáciách, vrátane funkcií v bilaterálnych medzištátnych a expertných komisiách historikov. Patril k profilujúcim historikom 20. storočia na Slovensku. Zomrel 16. novembra 2011.
Bohumil Golian – športovec
Najúspešnejší hráč v histórii slovenského volejbalu sa narodil 25. marca 1931 v Moštenici. Je strieborný olympijský medailista z japonského Tokia v roku 1964 a bronzový z Mexika v roku 1968. Dodnes je jediným Slovákom s dvoma olympijskými kovmi z letného kolektívneho športu. Okrem toho je dvojnásobným majstrom sveta z rokov 1956 a 1966. V zbierke trofejí má aj dve striebra z Majstrovstiev sveta (MS) a jedno z Majstrovstiev Európy (ME). Celý svoj život zasvätil volejbalu nielen ako aktívny hráč, ale aj ako tréner a vysokoškolský pedagóg. Slovenská volejbalová federácia ho právom vyhlásila za nášho najlepšieho hráča 20. storočia.
Ladislav Macho – lekár
Narodil sa 19. augusta 1930 v Modre. Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave nastúpil na Endokrinologický ústav SAV. V rokoch 19911995 bol riaditeľom ústavu. Vo svojej vedeckej práci sa zameral na výskum a funkcie endokrinného systému počas ontogenézy. Medzi jeho najvýznamnejšie vedecké výsledky patria dôkazy o existencii kritických periód vo vývoji endokrinných žliaz. Jeho vedecké výsledky boli ocenené mnohými vyznamenaniami.
Gejza Blaas – agrárny ekonóm
Narodil sa 14. novembra 1942. Vyštudoval Prevádzkovo ekonomickú fakultu Vysokej školy poľnohospodárskej (VŠP) v Nitre. Svoju profesijnú kariéru zasvätil Výskumnému ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave, kde pracoval viac ako 40 rokov. Ako vedecký pracovník sa venoval výskumu sociálno-ekonomických činiteľov rozvoja poľnohospodárstva a vidieka. Po roku 1989 spolupracoval na rôznych medzinárodných projektoch, ktoré sa týkali transformácie poľnohospodárstva. V rokoch 20052007 bol podpredsedom výboru OECD pre poľnohospodárstvo. Je členom Európskej asociácie poľnohospodárskych ekonómov a viacerých vedeckých rád.
Svetozár Dluholucký – profesor medicíny
Narodil sa 9. novembra 1940 v Martine. Celý jeho život je spojený s pomocou druhým. V rokoch 1974–1990 pôsobil ako krajský odborník Stredoslovenského kraja pre pediatriu Ministerstva zdravotníctva SR. Má veľkú zásluhu na tom, že v 70-tych rokoch minulého storočia klesla, vďaka očkovaniu a kvalitnej primárnej starostlivosti, dojčenská úmrtnosť v Stredoslovenskom kraji na najnižšiu priečku na Slovensku. Venoval sa aj otázke dozrievania pľúc u nezrelých novorodencov. S menom profesora Dluholuckého je spojená prvá imuno-supresívna liečba s použitím anti-metabolitov pri kolagenóze v detskom veku v ČSSR, ako aj prvé použitie distenčnej liečby (Gregoryho box) u nezrelých detí či vytvorenie liečebného protokolu pre otravy muchotrávkou zelenou, ktorý umožňuje liečenie bez následkov. Stál pri zrode laktačného programu, ako aj pri zavedení systému rooming-in na gynekologicko-pôrodníckom oddelení.
Libor Ebringer – vedec v oblasti mikrobiológie
Narodil sa 3. februára 1931 v Bratislave. Absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde aj profesionálne pôsobil. Od roku 1962 sa špecializuje na výskum mikroorganizmov. Najcennejšími výsledkami z jeho výskumov sú originálne práce o nových účinkoch antibiotík. V oblasti mikrobiológie dosiahol zákaz používania zdravotne rizikovej látky v potravinách. Je držiteľom dvoch patentov a autorom prvého slovenského probiotického preparátu. Od roku 2002 sa venuje probiotickým vlastnostiam tradičnej bryndze, o ktorej dokázal, že sa vyznačuje vzácnymi zdravotne prospešnými vlastnosťami. Profesor Ebringer významne prispel k tomu, že Európska únia schválila 17. júla 2008 slovenskú bryndzu ako náš tretí chránený výrobok.
Vojtech Hatala – právnik
Narodil sa 17. apríla 1930 v Trnave. Profesor Vojtech Hatala bol významným slovenským právnikom, priekopníkom a zakladateľom teórie trestného práva. Ako jediný v bývalom Československu rozpracoval kriminologickú teóriu motívu trestného činu. Angažoval sa za zrušenie trestu smrti. Bol spoluautorom ústavného zákona o súdoch a prokuratúrach, ústavného zákona o československej federácii. V roku 1968 nesúhlasil s okupáciou Československa. Na znak protestu a nesúhlasu sa vzdal poslaneckého mandátu Slovenskej národnej rady (SNR) a funkcie predsedu Ústavnoprávneho výboru. Vtedajší režim na tento jeho krok reagoval tým, že ho zbavil všetkých pedagogických a vedeckých funkcií. Zomrel 21. novembra 1985 v Bratislave.
Alexander Hirner – vedec v oblasti sociológie a kulturológie
Narodil sa 13. decembra 1911 v Smoleniciach. Svoju profesionálnu činnosť začal v roku 1941 v Matici slovenskej (MS) v Martine. Bol prvým, kto sa po 2. svetovej vojne habilitoval na bratislavskej katedre v odbore všeobecnej sociológie. Nestrácal svoju vieru v silu a vplyv intelektu ani potom, keď bola sociológia ako veda po roku 1948 zavrhnutá a sociológov stihol osud intelektuálnych vydedencov doby. Za svoju činnosť v Slovenskom národnom povstaní (SNP) dostal štyri štátne vyznamenania. Alexander Hirner bol jedným z najerudovanejších slovenských sociológov v jej doterajšej histórii. Zomrel 17. novembra 1987 v Bratislave.
Ivan Matušík – architekt
Narodil sa 12. júla 1930 v Bratislave. Patrí medzi významné osobnosti slovenskej modernej architektúry. Svoju rozsiahlu tvorbu, ktorá je inšpirovaná domácou zemitosťou a svetovým funkcionalizmom orientoval na požiadavky občanov. Projektoval obchodné domy, hotely, tržnice, plavárne či mestské centrá. Jeho tvorbu poznajú za hranicami Slovenska a mnohí turisti prichádzajú do Bratislavy, aby videli jeho funkcionalistické stavby napríklad budova bývalého bratislavského obchodného domu Prior (dnes MY) a hotela Kyjev v Bratislave alebo obchodné centrum Slimák. Jeho tvorivá aktivita však neustáva ani v novom storočí. Ivan Matušík prináša originálnu filozofiu bytových stavieb.
Jozef Haris – starosta obce Nesvady, člen Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)
Narodil sa 28. augusta 1944 v Nových Zámkoch. Absolvoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe (ČR). Od roku 1976 sa venuje verejnej správe na rôznych stupňoch. Je jedným zo zakladajúcich členov ZMOSu a dlhoročným aktívnym členom Predsedníctva ZMOSu. Osobne sa podieľal na najvýznamnejších a rozhodujúcich procesoch verejnej správy počnúc vznikom miestnej územnej samosprávy na Slovensku, cez budovanie a prehlbovanie samosprávnej demokracie, ako aj za presadzovanie reformy a modernizácie verejnej správy. Od roku 1990 je starostom obce Nesvady.
Jozef Buday – vedecký pracovník v oblasti elektrotechniky
Narodil sa 19. marca 1951 v Prosnom, v okrese Považská Bystrica. Absolvoval elektrotechnickú fakultu so zameraním na odbor elektrotechnológia experimentálna elektrofyzika. Pracoval na mnohých úlohách RVT ako riešiteľ a spoluriešiteľ. Úspešne pracoval aj v rôznych zväzoch, radách, výboroch, komisiách a vedeckých organizáciách. V roku 2009 mu bola udelená cena podpredsedu vlády a ministra školstva SR za celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky.
Jozef Adamovič - herec, pedagóg
Narodil sa 23. apríla 1939 v Trnave. Prvé filmové i divadelné úlohy stvárnil už počas vysokoškolského štúdia tak úspešne, že ho v roku 1960 prijali do Slovenského národného divadla (SND), kde pôsobil tridsať rokov. Vytvoril približne 60 divadelných postáv v tituloch ako napríklad Sen noci svätojánskej, Kráľ Lear a ďalšie. Bohatá je aj jeho filmová a televízna tvorba. Začala sa v 60-tych rokoch 20. storočia českým filmom Valčík pre milión, pokračovala titulmi ako napr. Majster kat (1966) a vyvrcholila v roku 1971, keď dostal hlavnú úlohu grófa Mórica Beňovského, v koprodukčnom televíznom seriáli Vivat Beňovský!. Na svojom konte má 120 televíznych inscenácií, seriálov a filmových projektov. Herecké majstrovstvo odovzdáva dodnes aj ako pedagóg svojim študentom.
Karol Pieta - archeológ
Narodil sa 17. novembra 1941 v Nitre. Vysokoškolské vzdelanie ukončil na Masarykovej univerzite v Brne (ČR). Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre a jeho vedecký záujem siaha od Keltov a Germánov až po skorý stredovek. Medzi jeho úspechy patrí definovanie dvoch archeologických kultúr. Venuje sa aj experimentálnej archeológii a počiatkom kresťanstva. Medzi jeho veľké projekty patrí napríklad Liptovská Mara, kde vybudoval aj náš prvý archeoskanzen, alebo dnes už známu Bojnú. Od roku 2004 je vedúcim Kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Falaika v Perzskom zálive, zameranej na výskum starokresťanskej osady. Je autorom rekonštrukcie keltského opevnenia v rakúskom Hainburgu. Je tiež autorom a spoluautorom ôsmich monografií a autorom troch stoviek odborných štúdií.
Gustáv Valach - herec
Narodil sa 6. marca 1921 v Hontianskych Nemciach. Už ako študent hrával ochotnícke divadlo. Od divadelnej sezóny rokov 1946/1947 bol členom činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Na divadelných doskách stvárnil desiatky postáv, pričom mnohé z nich nám ostali navždy v pamäti. Prvú filmovú úlohu stvárnil vo filme Biela tma. Od druhej polovice 60-tych rokov minulého storočia sa pravidelne objavoval aj v českých filmoch. Za svoje hlboké náboženské presvedčenie musel v roku 1959 opustiť súbor SND. Jeho posledná filmová úloha bola v slovenskej televíznej dráme Balada o mŕtvych očiach. Zomrel vo veku 81 rokov 26. apríla 2002 v Bratislave.