„Nemusí byť členom politickej strany, ale musí sa prihlásiť svojou filozofiou k tomu, s ktorou stranou súhlasí alebo nesúhlasí. Nemôže byť v akomsi vákuu, že jeho myslenie nemá nič spoločné so žiadnou stranou,“ priblížil.
Zároveň sa domnieva, že máloktorí zo záujemcov o najvyšší ústavný post, ktorí už oznámili svoju kandidatúru, v prípade, ak ich nebudú podporovať nejaké politické strany, tak majú šancu vo voľbách uspieť. „To je nezmysel,“ podotkol.
Gašparovič nechcel hodnotiť ani jedného z momentálnych 16 kandidátov. „To z mojej strany neprislúcha,“ poznamenal. Ako však pripomenul, prezidentský úrad nie je tou funkciou, do ktorej by mal niekto prísť bez skúseností a získavať ich počas jej vykonávania. „Prezident musí byť politik, ktorý nemá len kontakty a rozhľad doma, ale aj vo svetovej politike. Musí byť tým, ktorý, keď zavolá prezidentovi v susednej krajine, tak sa s ním vie dohodnúť. Myslím si, že taký človek, ktorého pozná celý svet a celá Európa, tu je, takže Slovensko nebude mať problém s voľbou prezidenta,“ konštatoval.
Ako zopakoval, z tohto titulu si nevie predstaviť, že by sa hlavou štátu stal niekto, kto v živote nevykonával žiadnu funkciu a nemal za sebou politickú stranu. „Ale je rozdiel byť jej príslušníkom a iba sa s ňou zhodovať svojou filozofiou,“ upozornil s tým, že toto bol aj jeho prípad.
Som rád, že ma podporuje Smer, tvrdí prezident
Gašparovič išiel do posledných volieb v roku 2009 ako občiansky kandidát, ktorého však podporovala strana Smer. „Áno, podporuje ma strana Smer a som veľmi rád,“ podčiarkol. Je však presvedčený o tom, že počas svojich oboch funkčných období pôsobil ako nadstranícky prezident.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Verejne som povedal, že som akoby člen Smeru, a všetci hovorili, že patrím do tejto strany,“ uviedol, pričom toto tvrdenie odmietol s tým, že s touto stranou má len veľmi blízku filozofiu, hlavne čo sa týka sociálnych otázok. „A to je veľký rozdiel,“ poznamenal.
Prezident ešte v prvej polovici decembra uviedol, že v prezidentských voľbách pravdepodobne podporí kandidáta sociálnej demokracie. Hlava štátu to naznačila v rozhovore pre agentúru SITA: „O mne je známe, že ja som v oblasti sociálnych otázok veľmi blízky strane Smer a aj pokiaľ ide o otázku národnú, štátnu,“ vyhlásil. „Takže z tohto sa to dá vydedukovať,“ doplnil Gašparovič. V tom čase však ešte vládna strana neoznámila meno svojho kandidáta.
Tisíc eur mesačne pre exprezidenta je podľa Gašparoviča málo, viac ale nežiada
Necelých tisíc eur mesačne, ktoré patria slovenskej hlave štátu na dôchodku, nie je podľa prezidenta Ivana Gašparoviča veľa. Ako povedal, sám však viac nežiada a výškou dôchodku sa nezaoberá.
„Na Slovensku vôbec je taká atmosféra, že skončíte, každý na vás zabudne a nič sa nedeje. Pokiaľ ide o postavenie prezidenta v penzii, tak prezident na Slovensku má jednu z najnižších penzií, ak nie najnižšiu. Tým proti tomu neprotestujem, len vznikajú fámy okolo toho, koľko prezident dostane,“ hovorí Gašparovič. Ako dodal, problémy s financiami má napríklad exprezident Michal Kováč. Či je výška dôchodku dostačujúca, to Gašparovič podľa vlastných slov zistí až neskôr. „Nič som neprivatizoval, nemám majetky, budem žiť z toho, čo mám,“ ukončil.
Prezident Gašparovič poberá mesačný čistý plat vo výške zhruba 5 268 eur v čistom. Podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške približne 995 eur. Prezidentom na dôchodku je tiež doživotne poskytovaná ochrana.