Na súdoch bežia exekučné konania, ktoré iniciovali práve jeho firmy. Niektoré súdy exekúcie zastavili a postavili sa na stranu spotrebiteľov. Napríklad v prípade Quatra niektoré podmienky zmlúv, ktoré ponúkalo, súdy označili za protizákonné. Verdikty sú zverejnené na stránke otvorenesudy.sk.
Kiska spoluvlastnil niekoľko nebankoviek a v roku 2005 ich predal skupine VÚB, čím získal asi 10 miliónov eur.
Podľa štatistických údajov z okresných súdov dali v rokoch 2001 až 2005 akciové spoločnosti Quatro a Consumer Finance Holding na svojich klientov 1 042 exekúcii. Na súdoch beží od roku 2006 až dodnes ďalších viac ako 4 270 exekučných konaní. Súdy riešia od roku 2001 až dodnes v súvislosti s týmito spoločnosťami viac ako 16 500 sporov. Ukončených nie je ani polovica z nich.
Kiskovo Quatro malo v zmluvách napríklad zakotvené riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Takto sa nebankovka mohla rýchlejšie dostať cez exekúciu k svojej pohľadávke oproti konaniu cez súdy. Viaceré súdy však v posledných rokoch v prípade zmlúv Quatra konštatovali, že rozhodcovská doložka v zmluvách je v rozpore so smernicu Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva z roku 1993 či s rozsudkami Súdneho dvora európskych spoločenstiev z rokov 2000 a 2006.
Napríklad Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou v roku 2012 zastavil exekúciu v prípade, ktorý siaha až do mája 2004, keď Kiskovo Quatro uzatvorilo zmluvu o pôžičke. Súd sa oprel o smernicu Rady EHS z roku 1993, podľa ktorej sa zmluvná podmienka považuje za nekalú, „ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa“. Súd na základe toho konštatoval, že rozhodcovská doložka bola v zmluve v rozpore s dobrými mravmi a teda Občianskym zákonníkom. Rovnaký argument použil pri zamietnutí exekúcie Quatra napríklad aj Krajský súd v Trenčíne.
Viaceré exekúcie Quatra zastavil aj Krajský súd v Prešove. V prípade z roku 2007, keď bol Kiska v predstavenstve Quatra, súd verdikt zdôvodnil tým, že v zmluvách mala nebanková spoločnosť neprimerané úroky z omeškania 0,05 % denne. Súd konštatoval rozpor s občianskym zákonníkom, podľa ktorého sa výška úrokov z omeškania určuje nariadením vlády. Krajský súd v Prešove v súvislosti so zmluvami Quatra tiež konštatoval, že spoločnosť použila v zmluvách sankčný mechanizmus, pri naplnení ktorého by sa dlh „znásoboval rádovo“, čo je podľa súdu neprípustné. Súd upozornil nielen na to, že v zmluvách bol sankčný úrok, ale aj zmluvná pokuta 10 % po 30 dňoch od splatnosti splátky a tiež zmluvná pokuta vo výške 100 % z celkovej pôžičky.
Súdy, ktoré riešili spory medzi klientmi a nebankovkami, ktoré ponúkali úvery za podobných podmienok ako Kiskove firmy, dali za pravdu spotrebiteľom. Verdikt Najvyššieho súdu z roku 2009 označil v inom prípade, siahajúcom do roka 2003, úroky z omeškania v kombinácii so zmluvnými pokutami za „šikanózny výklad práva“. Najvyšší súd konštatoval, že úroky nie sú neobmedzené a dohoda o nich musí byť v súlade s Občianskym zákonníkom.
O daný verdikt Najvyššieho súdu sa neskôr opreli aj ďalšie senáty. Napríklad Krajský súd v Prešove sa v roku 2010 postavil na stranu spotrebiteľa, ktorý v roku 2007 uzavrel zmluvu o úvere a neskôr ju napadol. Dohodnutý úrok bol takmer 29 percent ročne. Súd konštatoval, že pri spotrebiteľských úveroch banky v danom období požičiavali v priemere za 13,84 percenta. Vyšší úrok ako priemerný súd označil za rozpor s dobrými mravmi a teda aj zákonom. Súd v danom prípade vyhlásil zmluvu za neplatnú a ako primeraný určil úrok 13,84 percenta.
V prípade Quatra úroky vypočítané podľa požičanej a vrátenej sumy často pred rokom 2005 presahovali 30-percent a ročná percentuálna miera nákladov, ktorá zohľadňuje úroky aj poplatky, dosahovala podľa terajších výpočtov aj viac ako 70-percent. Komisia na ministerstve spravodlivosti označila takéto úroky za neprimerané.
Podľa právničky môžu byť nové verdikty v podobných sporoch na súde použité aj k starším prípadom. „Právny poriadok SR nie je systémom precedensov. Avšak v našom štáte platí tzv. princíp právnej istoty, ktorý spočíva v tom, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď,“ hovorí k tomu právnička zaoberajúca zmluvnými vzťahmi v oblasti občianskeho a obchodného práva Mária Dvončová.
Podmienky, ktoré súdy označili za protizákonné, používajú viaceré nebankové spoločnosti štandardne. Týkalo sa to aj Kiskovho biznisu. Kiska s tým nesúhlasí. „Splátkové spoločnosti, ktoré Andrej Kiska založil a v roku 2005 predal VÚB banke, pôsobili na konkurenčnom trhu, na ktorom si spotrebitelia vyberali z ponuky viacerých splátkových spoločností a komerčných bánk. Pôsobili v súlade s platnou reguláciou a pravidlami, ktoré sa navyše v čase vyvíjali a naďalej vyvíjajú. Tvrdenie denníka Pravda, že tieto spoločnosti "pri väčšine produktov porušovali zákon“ je lož," reagoval na to Kiskov volebný štáb.
Súdy však, naopak, poukazujú na európsku legislatívu platnú už od roku 1993, ktorú Kiskovo Quatro porušovalo. Je možné, že v krajinách so silnejšou ochranou spotrebiteľa by štátne orgány zasiahli proti nebankovkám, ktoré opakovane porušujú zákon, ráznejšie. Právnička Mária Dvončová poukazuje na to, že na Slovensku chýba legislatíva o úrokovom strope či trestnoprávnej zodpovednosti firiem. Príslušné zákony ministerstvo spravodlivosti aktuálne pripravuje.