Sporné dva dni ticha pred voľbou

Okolo volebného moratória vládne zmätok. Kým jeden zákon kampaň dva dni pred voľbami zakazuje, druhý ju bez obmedzenia pripúšťa. Teraz vo voľbách prezidenta platí moratórium, ale pred parlamentnými voľbami neplatí.

14.03.2014 09:17
prezidentský palác Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (10)

Sami politici a analytici nemajú rovnaký názor, či by sa mala krátko pred voľbami agitácia zastaviť.

Prežitok moratória dokazujú aj sociálne siete a internet, kde sa šírenie informácií ani nedá obmedziť. Sociológ Pavel Haulík považuje ticho dva dni pred voľbami za nezmysel. „V dnešnej dobe sa dá komunikovať tak či tak, a to nielen v malom rozsahu. Všetky sociálne siete fungujú bez ohľadu na moratórium. Je to omyl, ktorý pretrváva, a politici si nevšimli, že dnes takéto obmedzenia nemajú žiadny význam,“ zhodnotil Haulík. Ďalší sociológ Martin Slosiarik si však myslí, že deň alebo dva pred voľbami by sa mohol nechať voličom priestor, aby mohli v pokoji zhodnotiť argumenty za a proti a nemali by byť vystavení efektu kampane.

Zákon pri porušení moratória jednoznačný nie je. Bezprostredné sankcie vysielateľom, ako sú televízie a rádiá, nehrozia, ale podliehajú kontrolnej právomoci licenčnej rady. Bez sankcií môžu zostať internetové médiá. Samotní prezidentskí kandidáti sa môžu sťažovať na Ústavnom súde. Šancu majú len v prípade, že by porušenie zákona bolo také závažné, že by malo vplyv na výsledok volieb.

Chaos vo volebnej legislatíve pretrváva roky. Rezort vnútra už prišiel s volebným kódexom, ktorý by mal pravidlá volieb zjednotiť. Politici sa o ňom dohadujú od jesene, najnovšie by sa mal objaviť na májovej schôdzi parlamentu.

Podľa politológa Michala Horského „vzácna nejednotnosť“ volebných zákonov súvisí s tým, že sa schvaľovali v obdobiach rôznych politických garnitúr. „Otvorenou otázkou je, či sa zákonodarcovia dohodnú na úplnom zrušení moratória aj s prihliadnutím na úlohu sociálnych sietí v posledných rokoch, alebo zotrvajú na tradičnom pravidle zákazu kampane,“ uviedol politológ. Podľa neho práve škandály bezprostredne pred voľbami môžu zahýbať popularitou strán či kandidátov.

Politici sa zatiaľ k prípadnému zrušeniu moratória stavajú opatrne. Podľa šéfa ústavnoprávneho výboru Roberta Madeja zo Smeru sú argumenty pre jeho zrušenie, ale aj pre zachovanie. Podpredseda KDH Pavol Abrhan by sa skôr priklonil k zrušeniu moratória.

Otvorenou otázkou je tiež zverejňovanie prieskumov. Platný zákon hovorí, že prieskumy kandidátov na prezidenta je možné zverejniť najneskôr tri dni pred dňom volieb. Po novom sa počíta, že dva týždne pred akýmikoľvek voľbami by boli prieskumy zakázané.

Sociológ Haulík takú dlhú dobu označil za hlúposť. Prieskumy sú podľa neho informácie určené pre verejnosť a právo na informácie je jedno zo základných práv. Ako však podotkol, sú aj názory, že prieskumy slúžia ako nástroj manipulácie. „Ak by sme to pripustili, čo je však nezmysel, tak by aj prieskumy boli súčasťou kampane. A prečo má byť na kampaň moratórium dva dni a na prieskumy až dva týždne?“ spýtal sa Haulík.

Sociológ Slosiarik by také dlhé obmedzenie na prieskumy, ako sú dva týždne, tiež nedával. „Mnohé rozhodnutia, ktoré robíme v živote, sú aj na racionálnom základe a k tomu potrebujeme informácie a prieskum je jeden zo zdrojov informácií. Treba nechať na slobodnú voľbu občana, či bude brať prieskumy do úvahy,“ doplnil Slosiarik.

10 debata chyba
Viac na túto tému: #prezidentské voľby 2014 #volebné moratórium