S ekonomikou či rozpočtom prezident nepohne

V predvolebných debatách kandidáti hovorili o tom, ako chcú riešiť nezamestnanosť či nízke platy, pritom prezident s tým pohnúť nemôže. Nejasná predstava toho, čo robí hlava štátu, je podľa analytikov výsledkom jej nevýraznej úlohy, ale aj toho, že spoločnosť hľadá v najvyššom štátnikovi najmä silnú osobnosť.

„Tieto voľby nie sú o prezidentských kompetenciách, ale o tom, že sa hľadá nejaká osobnosť, ktorá by dôstojne reprezentovala Slovensko v medzinárodnom dianí. Navyše, v každých voľbách rozhodujú emócie a nie racionalita,“ hovorí sociológ Stanislav Buchta. Súhlasí s ním aj politológ Pavol Marchevský, ktorý za možnosťou výberu vedúcej osobnosti vidí aj obvyklý vysoký záujem o voľby. „Hlava štátu je synonymom suverenity a niečo čo pretrváva, odkedy existuje štát, či to už je nejaký vládca alebo volená hlava štátu. Preto každý o tomto človekovi rád rozhoduje,“ dopĺňa Marchevský.

Analytici upozorňujú, že bežní ľudia si ani neuvedomujú, že mnohé z toho, čo niektorí kandidáti na post hlavy štátu v kampani sľubujú, pritom v kompetencii prezidenta ani nie je. Takto aj v aktuálnych voľbách zarezonovala napríklad téma nezamestnanosti či riešenia iných ekonomických problémov krajiny. „Všetky zvolené témy sú také, že sa snažia odhaliť slabšie miesta kandidátov a uvrhnúť protikandidátov do slabej situácie,“ mieni Buchta.

Skutočná rola prezidenta spočíva najmä v reprezentovaní krajiny. Jeho obvyklý pracovný program tvoria najmä stretnutia s veľvyslancami a inými zahraničnými návštevami, či cesty do zahraničia a verejnými vystúpeniami. Prezident nemôže sám navrhovať zákony a nemá ani slovo pri tvorbe štátneho rozpočtu. Svoj názor môže vyjadriť akurát podpísaním či vetovaním zákonov schválených v parlamente. Poslanci v takých prípadoch však stále môžu zlomiť prezidentovo veto trojpätinovou väčšinou. Lenže hoci to u nás nie je zvykom, prezident sa môže zúčastňovať aj na rokovaní vlády a na požiadanie môže vystupovať aj v parlamente.

Marchevský je presvedčený, že najdôležitejšou vlastnosťou prezidenta je jeho neformálny vplyv v spoločnosti, ktorý sa prejavuje najkonkrétnejšie na jeho každoročnej správe o stave republiky. „Práve to je príležitosť, keď od neho spoločnosť očakáva nejaký komplexný pohľad a zhodnotenie či poukázanie na to, ako na tom sme,“ tvrdí politológ. Dosluhujúci prezident Ivan Gašparovič pritom počas desiatich rokov vo funkcii predniesol túto správu len tri razy.

Významnú právomoc pridalo prezidentovi aj rozhodnutie Ústavného súdu z októbra 2012, podľa ktorého môže prezident odmietnuť vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora z dôvodov, ktoré sa vzťahujú na osobu prokurátora. To isté by mohlo platiť pri iných funkciách, do ktorých vymenúva prezident, teda napríklad aj pri zmene vedenia Najvyššieho súdu. Právomoci prezidenta sa rozšírili aj po páde vlády Ivety Radičovej, keď po rýchlej zmene ústavy prezident dočasne dával napríklad súhlas na personálne zmeny alebo zákony navrhované vládou.

Zvyšné kompetencie sa týkajú najmä reprezentatívnej či nominačnej funkcie, keď prezident napríklad vymenúva troch členov Súdnej rady. Chystaná novela ústavy však plánuje aj toto právo prezidentovi vziať.

K funkcii prezidenta však patrí aj mnoho výhod. Okrem mesačného príjmu, ktorý je v súčasnosti 9 171 eur môže hlava štátu zadarmo využívať zariadený byt a auto so šoférom. V jeho kancelárii preňho pracuje približne stočlenný aparát zamestnancov, protokolistov, poradcov či iných zamestnancov. Sídlo v Grasalkovičovom paláci stáži prezidentská stráž. Súčasná vláda tiež avizovala, že do dvoch rokov chce opraviť aj chátrajúci kaštieľ v Rusovciach, ktorý by mal mať k dispozícii práve prezident. Platí tiež, že po skončení vo funkcii dostávajú vyslúžení prezidenti doživotne každý mesiac rentu vo výške 996 eur, služobné auto a jedného vodiča ochrankára.