Pravda však je, že potenciál voličov maďarskej národnosti je väčší. Kým Most-Híd a SMK tvorili jednu Stranu maďarskej koalície, volebné zisky sa pohybovali okolo 12 percent. Mohol Bárdos v týchto voľbách dosiahnuť viac?
V parlamentných voľbách v roku 2006 Strana maďarskej koalície získala 11,68 percenta. V prvom kole prezidentských volieb získal Bárdos na svoju stranu presne 5,1 percenta voličov, čo je 97 035 hlasov. Podľa zástupcov maďarskej menšiny bolo viacerým ľuďom vopred jasné, že do druhého kola nepostúpi, a preto svoj hlas dali radšej slovenskému kandidátovi.
Bárdos potvrdil prvenstvo v okresoch Dunajská Streda, Nové Zámky, Komárno a Rimavská Sobota. V okresoch Šaľa a Galanta ho na druhé miesto vytlačil Andrej Kiska, v rodnom Senci skončil až piaty.
Politológ László Öllös pripisuje neúspech v Šali a Galante tomu, že v týchto okresoch nie je podiel Maďarov taký vysoký ako napríklad v Komárne. Na výsledok mala vplyv aj volebná účasť vo všetkých južných okresoch, ktorá podľa neho bola viditeľne nižšia, ako je celoslovenský priemer. „Veľká časť maďarských voličov sa na voľbách nezúčastnila a značné percento volilo iných. U Maďarov to však nie je nič výnimočné, nevyberajú len na základe národnostnej príslušnosti,“ vysvetľuje.
Z celkovej účasti maďarských voličov Bárdosovi podľa politológa dalo hlas zhruba 60 percent voličov, zvyšných 40 volilo iných kandidátov. To, že takmer polovicu nedokázal zmobilizovať vo svoj prospech, je podľa neho dôsledok nezvyčajnej situácie. Maďari sa totiž prvýkrát stretli s tým, že mali vo voľbách vlastného kandidáta a podľa Öllösa nevedeli odhadnúť, čo od toho majú čakať.
Hovorca Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku Gejza Tokár tvrdí, že Bárdos mal vo voľbách symbolickú pozíciu. „Voliči si boli vedomí, že nemôže vyhrať, a pokiaľ by mu dali hlas, bol by len protestom proti systému, proti postaveniu menšiny na Slovensku. Preto mali slabšiu motiváciu na to, aby sa volieb zúčastnili,“ hovorí. Tí, čo nevolili, sú podľa neho dlhodobo frustrovaní a nespokojní s politickým vývojom a vedeli, že hlas maďarskému kandidátovi by to asi nezmenil. Niektorí voliť síce šli, ale radšej podporili slovenského kandidáta, ktorý mal väčšiu šancu dostať sa do druhého kola.
To, že Most-Híd podporil Pavla Hrušovského, podľa Tokára tiež ovplyvnilo Bárdosove percentá. „Pán Hrušovský nikdy nebol taký obľúbený a nemal skoro žiadnu popularitu medzi Maďarmi. Voliči boli potom v ťažkej situácii. Ak by Most vyjadril podporu pánovi Bárdosovi, prospelo by mu to, ale pokiaľ ide o akékoľvek voľby, vnútorná rivalita medzi Mostom a SMK je taká silná, že si neviem predstaviť, že by Most taký krok urobil,“ dodal.
Neúspech Bárdosa vo viacerých okresoch, kde mohol bodovať, neprekvapil ani starostku Dolného Štálu, Bárdosovu podporovateľku Évu Csóka. „V Šali či Galante síce žije maďarská menšina, ale väčšia časť obyvateľov sú Slováci. Určitá časť menšiny zasa podporuje politiku Mostu-Híd, a preto mohli dať prednosť inému kandidátovi. Asi to nebol Pavol Hrušovský, ale zjavne ani kandidát SMK,“ vraví.
Bárdos zatiaľ nepodporil ani jedného z dvoch postupujúcich kandidátov. V koho prospech nakoniec pôjde jeho päť percent, netrúfa si odhadnúť ani Öllös. Tvrdí, že to bude závisieť od nasledujúcich dvoch týždňov a prezidentskej kampane oboch súperov.