Ako povedal, ľudia by nemali byť ľahostajní k tomu, kto bude v štáte v najvyššej ústavnej funkcii. „Rozmýšľam, že by som vystúpil s výzvou občanom, aby rozhodnutie, kto bude prezidentom, bolo jednoznačnejšie a vyjadrené oveľa väčšou časťou občanov. Nie je totiž pravda, že funkcia prezidenta nie je rozhodujúca. Prezident môže veľmi pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť politiku štátu,“ povedal prezident.
V prvom kole volieb ho prekvapila nízka účasť, ako aj to, že Robert Fico nemal väčší rozdiel hlasov oproti Andrejovi Kiskovi. Rovnako ho prekvapilo, ako vo voľbách dopadol kandidát Ľudovej platformy Pavol Hrušovský. Platforma sa tento týždeň definitívne rozpadla, keď líder Mostu-Híd Béla Bugár oznámil odchod strany z tohto zoskupenia, ktoré tvorili spoločne s KDH a SDKÚ. „Vedel som, že platforma nebude mať dlhú životnosť, myslel som však, že potrvá dlhšie. Je to totálny krach spolupráce pravicových politikov v prezidentských voľbách. Ak nedokážu spoločne podporovať také dôležité rozhodnutie, ako je spoločný kandidát, neviem si predstaviť, ako to bude v budúcnosti,“ uviedol Ivan Gašparovič.
Úradujúci prezident vo funkcii skončí v polovici júna, keď jeho nástupca zloží ústavou predpísaný sľub. Za najkomplikovanejšie rozhodnutie svojej desaťročnej prezidentskej éry Gašparovič označil obdobie politickej a vládnej krízy po páde kabinetu Ivety Radičovej. „Vtedy sme museli meniť ústavu, prijať rozhodnutie o stave núdze v zdravotníctve, takmer pol roka vládnuť spoločne s vládou. Myslím však, že sme toto obdobie politickou zodpovednosťou a komunikáciou úspešne prekonali,“ uviedla hlava štátu.
Rozhovor s prezidentom Ivanom Gašparovičom si môžete prečítať v aktuálnom vydaní denníka Pravda, na webe po 10.00.