Zoznam kandidátov na prezidenta sa uzavrel

Sociológ Pavel Haulík hovorí, že medzi nimi je väčšina takých, o ktorých verejnosť veľa nevie. Tí majú podľa neho málo času na to, aby stihli predstaviť svoje vízie. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) odmietol dve kandidatúry – v jednom prípade bol uchádzač príliš mladý, v druhom boli podpisy získané pochybným spôsobom.

Eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý kandiduje s podporou najsilnejšej strany Smer, odovzdal kandidatúru vo štvrtok. Podpísalo sa pod ňu 47 poslancov Smeru. Do podateľne parlamentu prišiel Šefčovič aj s manželkou Helenou. Naznačil, aké priority by mal ako prezident. „Nikdy nepodpíšem zákony, ktoré by zrušili vlaky a obedy zadarmo,“ uviedol. Zopakoval tiež, že by chcel raz do mesiaca otvoriť Prezidentský palác pre ľudí, zdôraznil tiež potrebu ukotvenia pozície Slovenska v rámci Európskej únie.

Väčšina kandidátov je nezávislých

Z 15 uchádzačov sa väčšina označuje nálepkou nezávislý. U niektorých sa však nedá jednoznačne určiť, či idú do volieb so straníckym tričkom, alebo s občianskou podporou. Podpisy od občanov zbierali aj straníci ako napríklad Béla Bugár (Most-Híd) či Milan Krajniak (Sme rodina). Šefčovič zase zdôrazňuje, že je nezávislým kandidátom, hoci jeho kandidatúru umožnili poslanecké podpisy.

Zatiaľ čo koaličné strany Smer aj Most-Híd postavili vlastných nominantov, národniari žiadneho nemajú ani zatiaľ nikoho oficiálne nepodporili. Opozičná SaS podporuje vedca Roberta Mistríka, za Sme rodina kandiduje jej podpredseda Milan Krajniak. OĽaNO s podporou konkrétneho kandidáta stále otáľa a čaká, či a ako sa dohodnú Mistrík a advokátka Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko). Tí jednoznačne neuviedli, či jeden z nich odstúpi v prospech toho druhého, a ak áno, za akých podmienok.

TV Pravda: Danko rozohral vlastnú hru. Šefčovič rastie raketovo, hovorí politológ (vysielané 28.1.2019).

Prezidentom sa chcú stať aj sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin (nezávislý), bývalý dlhoročný poslanec parlamentu František Mikloško (nezávislý), politológ Eduard Chmelár (nezávislý), podnikateľka Bohumila Tauchmannová (nezávislá) či bloger Martin Daňo (nezávislý). Vo štvrtok na poslednú chvíľu ohlásil kandidatúru aj Ivan Zuzula, predseda Slovenskej konzervatívnej strany (nový názov Siete, pozn. red.), odovzdal tiež viac ako 16-tisíc podpisov. Svoju kandidatúru pôvodne ohlásila aj podnikateľka Gabriela Drobová, no vo štvrtok oznámila, že síce získala potrebných 15-tisíc podpisov, ale kandidovať nebude.

Prieskumy do prvej štvorice zatiaľ favorizujú Šefčoviča, Mistríka, Harabina a Bugára. Relevantné prieskumy, ktoré by overili šance len oficiálne potvrdených kandidátov, ešte nevyšli. Do volieb pritom zostáva len šesť týždňov.

Kampaň sa ešte len pripravuje

Sociológ Haulík nezaregistroval, že by už bežala reálna predvolebná kampaň. „Až na drobné výnimky niektorých kandidátov, ktorí sa prezentovali nejakými bilbordmi. Ale to je tak všetko. Z tohto pohľadu by som skonštatoval, že kampaň sa ešte len pripravuje,“ mieni sociológ. Podľa jeho názoru nezostáva veľa času na to, aby menej známi kandidáti stihli predstaviť svoje vízie. „A takých kandidátov je v tomto zozname mnoho, nechcem povedať, že až väčšina,“ upozornil Haulík.

Z tohto dôvodu je ťažké určiť jednoznačného favorita. „Nie sú žiadne prieskumy, chýba kampaň aj jednoznačná komunikácia k voličom v zmysle predstavy názorov, vízií… Preto nie je reálny dôvod domnievať sa, že sa mimo tohto procesu vykryštalizuje nejaký favorit,“ myslí si sociológ.

„Problém volieb je, že táto ich podoba nie je štandardná. Štandardne by to malo byť tak, že sa dlhodobo pripravujú nejakí kandidáti, ponúkajú ich hlavné politické strany, ktoré za nimi stoja. Toto je náhodné, chaotické, čo deň prinesie, to sa použije. Preto tieto voľby budú iné, ako by mali vyzerať štandardné politické voľby,“ dodal Haulík.

Kandidáti na prezidenta

O prezidentských voľbách sa rozprávali aj poslanci parlamentu Alojz Baránik (SaS) a Juraj Blanár (Smer) v relácii TV Pravda Ide o pravdu. Na otázku, prečo SaS nerokuje s iným stranami o podpore pre Mistríka, Baránik uviedol, že to nie je ich kandidát. „My ho len podporujeme, nie je to primárne naša starosť, ako si vodí,“ povedal Baránik.

Blanár nepotvrdil, či Smer rokoval so SNS o podpore Šefčoviča. „Voľba prezidenta je súťaž osobností a som presvedčený, že SNS zváži, čo by sa stalo, keby sa do kresla dostal niekto iný ako Šefčovič. Maroš Šefčovič je absolútne najlepší kandidát a urobíme všetko preto, aby vyhral,“ vyhlásil Blanár.

Predseda parlamentu Danko dvoch záujemcov zo zoznamu vyškrtol. Jedným je Radovan Znášik, ktorý síce odovzdal podpisy, no v čase volieb ešte nebude mať 40 rokov, čo je jednou z podmienok na kandidatúru.

Do volieb sa nezapojí ani Ján Molnár, penzista, ktorý vyzbieral podpisy 15 poslancov minulý rok na Dni otvorených dverí v parlamente. Hárok mu podpísali napríklad nezaradený poslanec Martin Poliačik, Milan Krajniak zo Sme rodina, ktorý je sám prezidentským kandidátom, či jeho stranícky šéf Boris Kollár. Urobili tak v presvedčení, že podpisujú občiansku petíciu. Keď dôchodca doručil do Národnej rady listinu s poslaneckými podpismi, zákonodarcovia zostali zaskočení. Poliačik aj Krajniak na sociálnej sieti vyhlásili, že ich Molnár podviedol a oni mu dávali podpis ako občania, nie ako poslanci a predsedu parlamentu žiadali, aby takúto kandidatúru neuznal.

Ten im napokon vyhovel. Kancelária Národnej rady prostredníctvom Dankovho hovorcu Tomáša Kostelníka oznámila, že pri prvotnom preskúmaní listín sa potvrdila pravosť všetkých podpisov na Molnárovom hárku. „Poslanci však na stretnutí s vedením kancelárie vzniesli námietku, že došlo k úprave petičného hárku až po ich podpise. Poslanci vyhlásili, že v čase, keď listinu podpisovali, neobsahovala údaj, ktorý bol podstatný pre posúdenie listiny ako listiny, ktorú podpisujú nie ako občania, ale ako poslanci. V čase podpisu totiž listina za slovom Petícia neobsahovala slová Návrh pre poslancov,“ uviedol hovorca dôvody, pre ktoré Danko rozhodol o odmietnutí kandidatúry. Molnárovi odkázal, že sa môže obrátiť na Najvyšší súd. Prvé kolo volieb hlavy štátu bude v sobotu 16. marca. Ak žiadny z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, druhé kolo bude nasledovať 30. marca.

TV Pravda: Slovenský veľvyslanec v Prahe Peter Weiss hovorí, že Slovensko ako nikdy potrebuje prezidenta rešpektovaného v zahraničí (vysielané 7.1.2019).