Koľko miniete na predvolebnú kampaň?
Zuzana Čaputová (podpredsedníčka Progresívne Slovensko): Všetky výdavky sú na transparentnom účte. Finančne nám prispelo aj množstvo bežných ľudí, vďaka ktorým môžeme v kampani naplno pokračovať.
Maroš Šefčovič (nezávislý kandidát s podporou Smer-SD): Určite neprekročím zákonom stanovený limit.
Štefan Harabin (nezávislý kandidát): Moja kampaň bude jedna z najlacnejších v histórii prezidentských volieb. Nebudem mať ani jeden veľkoplošný bilbord.
Béla Bugár (predseda Most-Híd): Neprekročím zákonom stanovený limit.
Milan Krajniak (podpredseda Sme rodina): Približne 300 000 eur.
František Mikloško (nezávislý kandidát): Koľko mi prispejú darcovia na transparentný účet.
Eduard Chmelár (nezávislý kandidát): Neprijímam peniaze ani od politických strán, ani od oligarchov, ale len drobné príspevky od bežných ľudí. Nepredpokladám, že to bude viac ako 30 000 eur.
Mali by byť posilnené právomoci prezidenta?
Zuzana Čaputová: Slovensko je parlamentná demokracia a z toho plynie istá hierarchia výkonu moci. Toto právne nastavenie rovnováhy moci v štáte by som rešpektovala. Navyše si nemyslím, že právomoci prezidenta by boli slabé, okrem dôležitých vymenúvacích kompetencií ide aj o neformálne možnosti formulovať a ovplyvňovať verejnú debatu z pozície prirodzenej autority, ktorú prezidentský úrad nepochybne má.
Maroš Šefčovič: Právomoci prezidenta považujem za dostatočné. Treba ich správne využívať a dbať na to, aby neboli zneužité. Mojou osobitou pečaťou by bolo nastoľovanie závažných celospoločenských tém cez okrúhle stoly so zainteresovanými aktérmi. Potrebujeme diskusiu o tom, akú krajinu chceme o päť či desať rokov.
Štefan Harabin: Prezident má dostatočné právomoci a kompetencie vyplývajúce mu z Ústavy SR, vykonávaním ktorých vie a môže reálne ovplyvňovať dianie na Slovensku v prospech jeho občanov. Rovnako má významné právomoci v oblasti zahraničnej politiky. Nie je potrebné posilňovať právomoci prezidenta, bude stačiť len aktívne využívať tie aktuálne.
Béla Bugár: Právomoci prezidenta sú dostatočné, len ich treba vedieť využiť v maximálnej miere.
Milan Krajniak: Prezident má dostatočne silné právomoci, len ich doterajší prezidenti nevyužívali na konkrétnu pomoc ľuďom. To chcem zmeniť a využiť ich na presadenie exekučnej amnestie, daňovej spravodlivosti a rodičovského bonusu 50 eur mesačne k dôchodku za každé vychované pracujúce dieťa.
František Mikloško: Netreba. Ak sa prezident drží zákonov a ústavy, tak aj pri malých právomociach je silný. Samozrejme, najdôležitejšia je osobná integrita.
Eduard Chmelár: Som jediný kandidát, ktorý upozorňuje na to, že právomoci prezidenta nezodpovedajú jeho legitimite získanej v priamych voľbách, a preto ich treba posilniť. Konkrétne navrhujem zvýšiť kvórum potrebné na prelomenie veta prezidenta na trojpätinovú väčšinu, zákonodarnú iniciatívu hlavy štátu a spresnenie, kedy prezident môže a kedy musí niekoho vymenovať.
Zachováte tradíciu novoročných prejavov hlavy štátu?
Zuzana Čaputová: Nevidím dôvod, prečo túto tradíciu rušiť. Novoročný prejav je prejavom rešpektu k tradíciám a k občanom.
Maroš Šefčovič: Áno. Ako prezident chcem byť aktívny a aj takto hovoriť o témach, ktoré ľudia považujú za dôležité. Nielen počas Nového roka však chcem prinášať témy, ktoré nás spoja alebo ktoré našu spoločnosť pomôžu posunúť dopredu.
Štefan Harabin: Áno a nielen tých. S prezidentským prejavom vystúpim, kedykoľvek to budem považovať za nevyhnutné, ak si to vážnosť situácie bude vyžadovať.
Béla Bugár: Áno. A podával by som aj Správu o stave republiky.
Milan Krajniak: Áno.
František Mikloško: Myslím, že zaželať spoluobčanom šťastný nový rok a popriať im zdravie a pohodu sa patrí.
Eduard Chmelár: Áno. Doplnil by som ju aj o príhovory pri príležitosti všetkých štátnych sviatkov.
Na ktorého nášho ponovembrového prezidenta ste hrdý?
Zuzana Čaputová: Najviac ma inšpirovali Václav Havel, ktorý bol spoločným prezidentom Čechov a Slovákov, a potom súčasný prezident Andrej Kiska, hoci drobné výhrady by sa určite našli a v niektorých záležitostiach by som postupovala inak ako on.
Maroš Šefčovič: Slovensko malo viacerých prezidentov, ktorí pre Slovensko spravili veľký kus práce. Napríklad Rudolf Schuster patrí medzi osobnosti, ktoré by som aj vyznamenal. Bol skvelým primátorom aj prezidentom, ktorý pritiahol na Slovensko mnohé zahraničné návštevy.
Štefan Harabin: Z ponovembrových prezidentov Slovenskej republiky hájili najviac záujmy Slovenskej republiky a jej občanov prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič.
Béla Bugár: Na pána Kováča. Nepoddal sa a konal v prospech štátu, nie seba a jeho rodiny.
Milan Krajniak: Najviac si vážim Michala Kováča, za to, že dokázal aj po únose vlastného syna reprezentovať Slovenskú republiku a odolávať nedemokratickým tendenciám mečiarizmu.
František Mikloško: Hodnotenie ponovembrových prezidentov na Slovensku prenechávam historikom.
Eduard Chmelár: Michal Kováč ma inšpiruje v tom, že jeho poradcovia reprezentovali celé politické a názorové spektrum. Rudolf Schuster bol veľmi aktívny v zahraničnej politike a výrazne nám pomohol v našich integračných ambíciách. Ivan Gašparovič bol a doteraz je najčastejšie medzi ľuďmi spomedzi doterajších prezidentov. A Andrej Kiska má najlepšie PR.
Ak v prvom kole neuspejete, vyzvete voličov, aby dali v druhom kole hlas inému kandidátovi?
Zuzana Čaputová: Určite by som poprosila mojich voličov, aby svoju dôveru presmerovali na úspešnejšieho demokratického kandidáta. Konečné rozhodnutie je však vždy na nich.
Maroš Šefčovič: Verím, že budem úspešný a do druhého kola postúpim. Sústredím sa na osobné stretnutia s ľuďmi naprieč Slovenskom, kde predstavujem svoj program. Tieto stretnutia ma utvrdzujú v tom, že stojí na pevných nohách – ľudia osobitne volajú po celospoločenskom zmieri a pokoji.
Štefan Harabin: Mojím cieľom je voľby vyhrať a špekulatívnymi otázkami sa nezaoberám.
Béla Bugár: Výsledok prvého kola určite vyhodnotím zodpovedne.
Milan Krajniak: Robím všetko pre to, aby som svojím pozitívnym programom v prvom kole ľudí na Slovensku zaujal. To, čo bude po prvom kole, uvidíme v sobotu 16. marca.
František Mikloško: V takýchto kategóriách zatiaľ nerozmýšľam. Ale v princípe: kandidovať v priamych voľbách za prezidenta, predpokladá podľa mňa pripravenosť kandidáta niesť svoj osud sám a bez pomoci iných.
Eduard Chmelár: K tejto otázke sa vyjadrím, keď bude aktuálna, robím všetko pre to, aby som bol v druhom kole.
Mali by mať LGBTI ľudia možnosť uzatvárať manželstvá, registrované partnerstvá a osvojiť si deti?
Zuzana Čaputová: V oblasti kultúrno–etických tém by som rešpektovala rozhodnutie parlamentu, ak by tomuto rozhodnutiu predchádzala celospoločenská diskusia a konsenzus. Čo sa týka LGBTI ľudí, som za rešpektovanie individuálnych práv. Inštitút manželstva je ústavne definovaný ako zväzok muža a ženy, čo rešpektujem, zároveň je však potrebné nájsť formu, ktorou sa upravia vzťahy osôb rovnakého pohlavia, a teda poskytnúť právnu istotu dvom milujúcim sa ľuďom. Aby sme aj im umožnili prežiť spoločný život dôstojne, plnohodnotne a v šťastí. Štát by preto v tomto smere nemal klásť prekážky. Čo sa týka adopcií, preferujem, aby dieťa vyrastalo s biologickými rodičmi – ak by to však nebolo možné a dieťa by malo ostať v ústavnej starostlivosti, som presvedčená o tom, že mu bude lepšie s dvoma milujúcimi osobami, hoci aj rovnakého pohlavia.
Maroš Šefčovič: Manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy tak, ako to v súlade s kresťanskými hodnotami definuje aj Ústava SR. O kresťanské hodnotové zakotvenie sa opiera aj môj názor na adopcie detí pármi rovnakého pohlavia.
Štefan Harabin: Nie. Ústava to nepripúšťa.
Béla Bugár: Nie, lebo už aj odsúhlasenie registrovaného partnerstva v niektorých členských štátoch EÚ znamená podľa Európskeho súdu pre ľudské práva aj adopciu detí pármi rovnakého pohlavia. Som za uľahčenie ich života pri dedení alebo pri zisťovaní zdravotného stavu partnera.
Milan Krajniak: Nie. Myslím si, že Slovenská republika má podporovať manželstvo ako zväzok muža a ženy, ktorý je najlepším prostredím pre výchovu detí.
František Mikloško: Celoživotne zastávam židovsko–kresťanskú líniu chápania manželstva a rodiny ako vzťahu muža a ženy. Samozrejme, tým nechcem nikomu vstupovať do jeho osobného súkromia.
Eduard Chmelár: Ctím si ústavu, v ktorej je zakotvené, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Homosexuálne páry by však mali dostať právo vyriešiť si praktické otázky svojho spolužitia zákonnou formou, čiže áno, podpísal by som zákon o registrovaných partnerstvách. Čo sa týka adopcie detí, podporujem ich výchovu v tradičnej rodine, ale ak takáto možnosť nie je, uprednostňujem ich výchovu v láskyplnom prostredí a nie v nejakom ústave.
Podporili by ste eutanáziu u nevyliečiteľne chorých a trpiacich ľudí?
Zuzana Čaputová: Rešpektovala by som rozhodnutie parlamentnej väčšiny rovnako ako pri predchádzajúcej otázke. V úrade by som sa však sústredila hlavne na témy, s ktorými som do kampane vstúpila. Je to hlavne spravodlivosť, životné prostredie a solidarita k seniorom.
Maroš Šefčovič: Moje kresťanské hodnotové ukotvenie a hlboká úcta k životu mi nedovoľujú pripúšťať túto možnosť.
Štefan Harabin: Je to závažná otázka, ktorá by si vyžadovala celospoločenskú diskusiu, najmä odborníkov zo všetkých do úvahy prichádzajúcich oblastí. Rozumiem trpiacim v prípade nevyliečiteľných chorôb, avšak principiálne som proti tomuto inštitútu.
Béla Bugár: Nie. Ako by sme sa vedeli vyrovnať s takým rozhodnutím, keby po odchode milovanej osoby by bol objavený liek, ktorý by ho dokázal zachrániť a vyliečiť?
Milan Krajniak: Som proti eutanázii. Myslím si však, že každý človek by mal mať právo odmietnuť ďalšiu liečbu, to však nepovažujem za eutanáziu.
František Mikloško: Viem si predstaviť utrpenie nevyliečiteľne chorých ľudí, ale v tejto súvislosti si spomínam na slová spisovateľa a disidenta Dominika Tatarku: „Smrť je majestát, ona musí prísť sama.”
Eduard Chmelár: Za prísne stanovených podmienok človeka nemožno vylúčiť z rozhodovania, ako naloží s vlastným životom. Téma zasahuje toľko oblastí na diskusiu, že je nezodpovedné, aby som bez toho, aby prebehla a aby som videl konkrétne znenie návrhu zákona, rozhodol o otázkach, ktoré sa týkajú života a smrti.
Mal by byť zavedený dôchodkový strop na úrovni 65 rokov?
Zuzana Čaputová: Bola by som proti, lebo to nepovažujem za systematické riešenie kvality života našich seniorov.
Maroš Šefčovič: Áno, pretože súčasný stav by mohol priniesť situáciu, že ľudia budú musieť pracovať neúmerne dlho. Narážam pritom na ukazovateľ „roky života v zdraví“, kde sa s vekom zhruba 57 rokov nachádzame na konci európskeho rebríčka. Dôchodkový systém je obrovská úloha pre dnešok aj budúcnosť. Zastropovanie dôchodkov musí ísť ruka v ruke so zvyšovaním produktivity práce, s modernizáciou ekonomiky, s opatreniami v politike zamestnanosti a s podporou rodinnej politiky.
Štefan Harabin: Samozrejme, že by som takýto zákon podpísal, napr. na úrovni 63 rokov. Občania Slovenska neodchádzajú do dôchodku v takej zdravotnej kondícii ako naši západní susedia. Jedna vec je vek dožitia, druhá vek dožitia v plnom zdraví a v tomto druhom parametri za Západom zaostávame. Nemôžeme dopustiť, aby ľudia odchádzali do dôchodku, keď už sú odkázaní na pomoc druhých, inými slovami priamo od výrobnej linky na cintorín. Súčasný dôchodkový systém je neudržateľný. Verím však, že riešenia sa dajú nájsť.
Béla Bugár: V roku 2019 by sme celkom určite nemali rozhodnúť o strope v roku 2034. Považujem to za ekonomicky nezodpovedný krok.
Milan Krajniak: Áno. Slovensko má najnižšiu mieru dožitia ľudí na dôchodku spomedzi porovnateľných krajín EÚ. Ľudia, ktorí odpracovali 40 rokov a viac, nemôžu byť nútení pracovať až do svojej smrti. Je pre mňa neprijateľné, aby pokračoval dôchodkový „automat“, podľa ktorého by dnešní mladí ľudia išli do penzie po sedemdesiatke.
František Mikloško: Nerád by som do takýchto téz vstupoval ideologicky. Je to vec seriózneho prístupu ekonomických odborníkov.
Eduard Chmelár: Úsilie odborárov o zastavenie zvyšovania veku odchodu do dôchodku som verejne podporil ako prvý z prezidentských kandidátov už pred pol rokom. Keďže v dĺžke rokov prežitých v zdraví po odchode do dôchodku sú Slováci na poslednom mieste v Európe, vek odchodu do dôchodku by sa nemal zastropovať niekedy v nejasnej budúcnosti, ale znížiť na 60 rokov. Žiadať ľudí pri týchto alarmujúcich údajoch, nevyhovujúcich pracovných podmienkach a zlej zdravotnej starostlivosti, aby pracovali ešte dlhšie, je vrcholom cynizmu a neľudskosti.
Malo by Slovensko ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor)?
Zuzana Čaputová: Domáce násilie je obrovský problém Slovenska – podľa dávnejšieho prieskumu každá tretia žena zažila násilie.
Maroš Šefčovič: Dokument vznikol ako reakcia na nelichotivé postavenie žien v arabskom svete. Dnes sa dokument posunul do roviny, ktorá je pre mňa neprijateľná.
Štefan Harabin: Zabudli ste na veľmi dôležitý aspekt Istanbulského dohovoru. Popri problematike násilia na ženách sa v prvom rade presadzuje agenda LGBTI a transgenderových manipulácií už od útleho veku. Takže do troch dní po nástupe do úradu vypoviem Istanbulský dohovor, lebo bol prijatý bez diskusie a navyše je v rozpore s ústavou.
Béla Bugár: Nie, lebo naša spoločnosť nie je pripravená na ratifikáciu spomínaného dohovoru. Najzásadnejšie opatrenia pre predchádzanie násiliu na ženách boli zapracované do platnej legislatívy.
Milan Krajniak: Určite nie, a ak by k tomu vláda a parlament smerovali, tak by som tento dohovor ako prezident vypovedal.
František Mikloško: Má asi 80 článkov. Drvivá väčšina sa zaoberá násilím na ženách a tam je to v poriadku. V niekoľkých paragrafoch zavádza nejasne definíciu a aplikáciu tzv. gender teórie. Tiež nadnárodnú inštitúciu, ktorá má v krajinách sledovať, či nelipnú na zavedených rodových stereotypoch. Preto by som ho nepodpísal a nemali by sme ho prijať.
Eduard Chmelár: Dohovor napriek zavádzajúcej propagande preukázateľne zvyšuje ochranu žien. Vláda sľúbila, že prijme legislatívu, ktorá ženy ochráni viac ako Istanbulský dohovor. Ako prezident by som dal vláde ultimátum a požiadal ju o splnenie sľubov. Ak by nedošlo k rapídnej náprave tohto stavu, až potom by som dohovor podpísal.
Ste za odluku cirkvi od štátu?
Zuzana Čaputová: Slovensko má ústavne definované, že nie je viazané na žiadne náboženstvo. Toto je pre mňa pri tejto otázke zásadné. Navyše som presvedčená o tom, že najlepším garantom slobody vierovyznania je práve sekulárny štát. Odpoveď je áno.
Maroš Šefčovič: Som za odluku cirkví od štátu za podmienky, že sa uskutoční na základe dohody medzi štátom a všetkými registrovanými cirkvami.
Štefan Harabin: Situácia doma aj vo svete sa zmenila. Zvádzame boj s nebezpečnými ideológiami, islamom, zažívame krízu tradičných, kresťanských hodnôt. Rodina je vo veľkom ohrození. Kresťanstvo, kresťanské hodnoty a cirkev potrebujú našu podporu. Je to zložitá a komplexná téma, ktorá si vyžaduje hlbokú, celospoločenskú diskusiu, vrátane dotknutých subjektov.
Béla Bugár: Po dohode so všetkými cirkvami.
Milan Krajniak: Som za finančnú odluku cirkví od štátu.
František Mikloško: Som za odluku cirkví od štátu v zmysle zmluvného zadefinovania vzťahu štátu a všetkých uznaných cirkví.
Eduard Chmelár: Jednoznačne áno. Nielen preto, lebo je to posledná nenaplnená programová požiadavka nežnej revolúcie. Táto požiadavka vychádza priamo z Ústavy SR. Je dôležité pochopiť, že nie je namierená proti veriacim. Práve naopak, som si istý, že tieto opatrenia povedú k zlepšeniu vzťahov medzi cirkvami, štátom a občianskou spoločnosťou.
Mal by sa zmeniť spôsob financovania cirkví?
Zuzana Čaputová: Nevidím to ako moju prioritu v úrade, myslím si však, že zavedenie modelu asignačnej dane by mohlo byť prospešné pre všetkých – cirkvi, veriacich i neveriacich.
Maroš Šefčovič: Určite by sa mal zmeniť, ale na základe dohody. Štát a cirkev by mali fungovať vo vzájomnom rešpekte a nebojovať.
Štefan Harabin: Spôsob financovania cirkví je výsledkom celospoločenskej dohody medzi jednotlivými cirkvami a štátom, nemyslím si, že aktuálne je potrebné niečo na tom meniť.
Béla Bugár: Zmenu v spôsobe financovania cirkví nevylučujem.
Milan Krajniak: Myslím si, že platy duchovných by mali hradiť členovia jednotlivých cirkví zo svojich príspevkov. Rovnako si ale myslím, že štát by mal aj naďalej prispievať na obnovu kultúrnych pamiatok, ktoré majú cirkvi v správe.
František Mikloško: Myslím, že takýto zákon je už na spadnutie a je vecou vlády a jednotlivých cirkví, aby našli spoločnú reč.
Eduard Chmelár: Áno. Finančná previazanosť štátu a cirkví neslúži na duchovné pozdvihnutie obyvateľstva, ale na zneužívanie cirkevných hodnostárov na rýdzo politické ciele. Cirkvi tak nie sú slobodnejšie, ale mocensky zaviazanejšie. Treba to zmeniť tak, ako sa na vyspelú a dospelú spoločnosť patrí.
Mali by byť predstavitelia cirkví účastníkom medzirezortného pripomienkového konania?
Zuzana Čaputová: Myslím si, že súčasný stav je vyhovujúci. Ak by takýto zákon prešiel, tak by malo byť rovnaké postavenie pre všetky cirkvi.
Maroš Šefčovič: Každý občan dnes môže v rámci medzirezortného pripomienkového konania vstupovať do tvorby zákonov a dávať pripomienky. Myslím si, že tu je vytvorený dostatočný priestor aj pre cirkev, ak má potrebu vzniesť pripomienky.
Štefan Harabin: Minimálne vo veciach týkajúcich sa záležitostí náboženských, rodinných a sociálnych. Som presvedčený, že v tejto sfére môžu byť len pozitívnym prínosom a do legislatívneho procesu by vniesli iný pohľad, ochraňujúci naše tradičné hodnoty postavené aj na kresťanských základoch.
Béla Bugár: Po diskusii a pri etických otázkach si viem predstaviť spoluprácu s cirkvami, takisto, ako sa do prípravy zákonov zapájajú napríklad mimovládne alebo odborové organizácie. Ale aby boli stálym subjektom medzirezortného pripomienkového konania všetky cirkvi, vidím ako nereálne.
Milan Krajniak: Myslím si, že je v poriadku, ak štátom uznané cirkvi budú mať možnosť vyjadrovať sa k navrhovaným zákonom.
František Mikloško: Tu som veľmi opatrný. Len čo vstúpia cirkvi do pripomienkového konania prípravy zákonov, preberajú čiastočne spoluzodpovednosť za ich obsah a prijatie. Žiaľ, aj v prípade, že prijatý zákon bude odporovať ich učeniu.
Eduard Chmelár: Nie. Je to protiústavné.
Mal by prezident používať na súkromné cesty vládny špeciál?
Zuzana Čaputová: Môj prípad by to určite nebol, keďže v Pezinku letisko nemáme :)
Maroš Šefčovič: Určite nie. Môžem verejnosti garantovať, že ja by som to nerobil.
Štefan Harabin: Prezident musí postupovať v súlade so zákonom a Ústavou SR. Keďže zo zákona má právo využívať aj vládny špeciál, a prezident je prezidentom 24 hodín denne, 7 dní v týždni, tak má právo použiť špeciál aj na súkromné účely. Netvrdím, že tak má robiť vždy, ale má na to právo. Špeciál pre prezidenta je určitým spôsobom vyjadrením zvrchovanosti štátu a neplní len funkciu dopravného prostriedku pre osobu v úrade hlavy štátu.
Béla Bugár: Nie.
Milan Krajniak: Určite nie.
František Mikloško: To nech určí zákon a vládne nariadenie. Samozrejme, je otázkou, či prezident môže vôbec byť súkromnou osobou?
Eduard Chmelár: Nie.
Kde budete ako hlava štátu bývať?
Zuzana Čaputová: Tam, kde doteraz – v Pezinku.
Maroš Šefčovič: Aktuálne to naozaj neriešim. Doma sa cítim v mojom dome v Senci a ak by to bolo možné, určite by som chcel bývať tam.
Štefan Harabin: Iba tam, kde to predpokladá príslušná zákonná úprava.
Béla Bugár: Tam, kde aj teraz. Vzdialenosť medzi Šamorínom a Bratislavou je zanedbateľná.
Milan Krajniak: V prípade, ak by som vyhral prezidentské voľby, rád by som ostal bývať v mojom byte v bratislavskom Starom Meste, v ktorom žijem so svojou manželkou a dcérou už dlhé roky.
František Mikloško: Spolu s manželkou bývame v dvojizbovom byte. Ak má prezident prijať občas nejakú návštevu aj doma, ak musí byť 24 hodín strážený, tak si viem predstaviť, že s naším bytom by mohli byť spojené isté starosti.
Eduard Chmelár: Vo svojom byte medzi knihami sa cítim najlepšie.
Mienite udeľovať amnestie?
Zuzana Čaputová: Inštitút amnestie ako plošného omilostenia istej skupiny považujem za istý prežitok právomocí prezidentského úradu. Plošnú amnestiu by som neudelila.
Maroš Šefčovič: Myslím si, že veci by mali byť vyriešené a objasnené. Amnestie udeľovať neplánujem.
Štefan Harabin: Bude záležať na konkrétnej situácii. Nemôžem to vylúčiť ani potvrdiť. V tomto smere je pred jej udelením nutná detailná analýza bezpečnostných podmienok, stavu kriminality a kapacitných možností väzníc.
Béla Bugár: Nie.
Milan Krajniak: Nie.
František Mikloško: Amnestie sa udeľujú v historických, prelomových situáciách. Posledná takáto bola po zvolení Václava Havla za prezidenta.
Eduard Chmelár: Nie, je to historický pozostatok monarchie, mali by sme pestovať republikánske tradície.
Využívali by ste inštitút milostí?
Zuzana Čaputová: V individuálnych prípadoch si viem predstaviť využitie tejto právomoci. Samozrejme, predchádzalo by tomu zdržanlivé a uvážené rozhodovanie.
Maroš Šefčovič: Udelenie individuálnej milosti prezidentom pripúšťam len zo zdravotných a iných humánnych dôvodov.
Štefan Harabin: Vždy bude záležať na konkrétnom prípade a posúdení všetkých do úvahy prichádzajúcich skutočností, no nevylučujem to.
Béla Bugár: Po individuálnom posúdení prípadov by som zvažoval využitie udelenia milosti.
Milan Krajniak: Inštitút milosti by som využíval vo výnimočných prípadoch zo zdravotných dôvodov.
František Mikloško: Všeobecne sa k tomu neviem vyjadriť. Ale v individuálnych, sociálnych prípadoch, keď by bola garancia nápravy aj na slobode, by som si to vedel predstaviť.
Eduard Chmelár: Iba veľmi výnimočne, zo zdravotných a sociálnych dôvodov a aj to by som si dobre rozmyslel.
Aké je vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie?
Zuzana Čaputová: V roku 1996 som úspešne skončila štúdium na Právnickej fakulte UK získaním titulu magistra práv.
Maroš Šefčovič: Postgraduálne doktorandské štúdium PhD.
Štefan Harabin: Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Zároveň mi bol po úspešnom absolvovaní rigorózneho konania udelený titul JUDr.
Béla Bugár: Vysokoškolské. Som strojný inžinier.
Milan Krajniak: Som bakalár politológie.
František Mikloško: Skončil som Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, odbor matematika, a obhájil som titul RNDr.
Eduard Chmelár: Som doktorom filozofie a docentom dejín.
Zverejníte vašu záverečnú (diplomovú, rigoróznu, dizertačnú a pod.) prácu?
Zuzana Čaputová: Študovala som v tom období, počas ktorého nebolo napísanie záverečnej práce podmienkou získania titulu.
Maroš Šefčovič: Predpokladám, že moja záverečná práca je verejne dostupná. Nemám s tým žiaden problém.
Štefan Harabin: Pokiaľ viem, tak záverečné práce všetkých študentov sú verejne dostupné minimálne v knižniciach jednotlivých vysokých škôl. Ak sa mýlim, tak touto odpoveďou dávam súhlas na jej zverejnenie. Akákoľvek moja odborná práca, ako aj ktorýkoľvek z rozsudkov, pod ktoré som sa počas celej mojej doterajšej sudcovskej kariéry podpísal, sú verejné.
Béla Bugár: Áno.
Milan Krajniak: Pokiaľ viem, moja bakalárska práca je verejne prístupná.
František Mikloško: Asi nezverejním, lebo ich doma nemám. Ale predpokladám, že každý si moju diplomovku a rigoróznu prácu môže pozrieť v archívoch UK.
Eduard Chmelár: Bez najmenších problémov, moja dizertačná práca už zverejnená je, vyšla totiž knižne.
Aké jazyky ovládate?
Zuzana Čaputová: Dohovorím sa po anglicky a rusky.
Maroš Šefčovič: Plynule hovorím po anglicky, francúzsky a rusky.
Štefan Harabin: Francúzštinu a ruštinu.
Béla Bugár: Mojím materinským jazykom je maďarský, druhým, slovenský. V neformálnej komunikácii aj anglický a nemecký.
Milan Krajniak: Ruský, anglický a nemecký.
František Mikloško: Viem po nemecky a čiastočne anglicky. Po rusky a poľsky tiež.
Eduard Chmelár: Aktívne angličtinu, španielčinu a ruštinu, pasívne nemčinu, maďarčinu a niektoré slovanské jazyky.
Podporujete rozširovanie EÚ? Ak áno, o aké štáty?
Zuzana Čaputová: Áno, napríklad štáty na Balkáne. Ak budú tieto štáty pripravené do EÚ vstúpiť a splnia všetky potrebné kritériá, som za to, aby mali možnosť vstúpiť.
Maroš Šefčovič: Som hrdý na to, že Slovensko je dnes v pozícii, že môže byť silným poradným hlasom pre iné krajiny – konkrétne na západnom Balkáne – v ich snahe o vstup do EÚ. Aj to vypovedá o našej pozícii a kredite. Členstvo v únii nie je darčekom zadarmo, ale tvrdá práca a splnenie prísnych kritérií. Z nich by som nezľavoval. Ak ich krajina splní, mali by sme byť dôveryhodní a prijať ju do našich radov.
Štefan Harabin: Som za zotrvanie Slovenska v EÚ. Európa sa zmieta v obrovských vnútorných problémoch a napätiach. Treba sa spojiť a tento stav sa snažiť radikálne zmeniť. Ak nie je súčasná politická elita v Bruseli schopná Európu viesť, treba ju nahradiť zodpovednými politikmi, ktorí majú jasnú víziu únie suverénnych, rovných a zdravých štátov, spolupracujúcich dobrovoľne v oblastiach spoločného záujmu. Slovensko sa nepodriadi žiadnej krajine. Pred vyriešením súčasných problémov v EÚ sa však nedá uvažovať o jej rozšírení.
Béla Bugár: Áno. O Veľkú Britániu :) a, samozrejme, po splnení podmienok aj o Ukrajinu.
Milan Krajniak: Myslím si, že po splnení podmienok sa v budúcnosti členmi EÚ môžu stať Macedónsko a Srbsko.
František Mikloško: Samozrejme, podporujem. O všetky štáty, ktoré chcú spĺňať kritériá demokratického štátu a sociálne zameraného trhového hospodárstva.
Eduard Chmelár: Podporujem vstup Srbska a Čiernej Hory, s ostatnými krajinami by som bol opatrnejší. EÚ má problémy sama so sebou, nepotrebuje ich zväčšovať.
Súhlasíte s názorom, že Turecko nepatrí do EÚ?
Zuzana Čaputová: Turecko zatiaľ nespĺňa potrebné kritériá na vstup a na jeho čele je momentálne nedemokraticky sa správajúci prezident. Momentálne so vstupom Turecka do EÚ nesúhlasím, ale považujem za dôležité zotrvať v dialógu.
Maroš Šefčovič: Turecko sa v poslednej dobe odkláňa od hodnôt a princípov, na ktorých stojí EÚ. Čiže vstup Turecka do únie nie je aktuálne na programe dňa. Bez ohľadu na to je však v záujme únie, aby bolo Turecko čo najbližšie k princípom, ktoré sú nám blízke.
Štefan Harabin: V tejto etape určite nepatrí.
Béla Bugár: Súhlasím aj napriek tomu, že si vážim viac ako desaťročné úsilie obyvateľov Turecka, ktorí svoju spolupatričnosť s Európou by radi potvrdili aj členstvom v EÚ. Dvere EÚ by mali byť otvorené len pred tými štátmi, ktoré splnia podmienky vstupu.
Milan Krajniak: Turecko je krajina z iného civilizačného okruhu, ako sú európske štáty, a preto som proti jeho vstupu do EÚ.
František Mikloško: O nikom nechcem vysloviť súd, že nepatrí do EÚ. Situácia ľudských práv ma však v Turecku dnes napĺňa istými obavami, bez riešenia týchto problémov si neviem predstaviť vstup akejkoľvek krajiny do EÚ.
Eduard Chmelár: Súhlasím, ale nie z náboženských či geografických dôvodov, ale jednoducho preto, že neplní kodanské kritériá demokracie a právneho štátu.
Podporujete myšlienku vytvorenia spoločnej európskej armády?
Zuzana Čaputová: Snahy o vytvorenie spoločnej európskej armády sme tu už mali v 90. rokoch. Situácia sa odvtedy zmenila a USA na čele s Donaldom Trumpom nie sú takým spoľahlivým partnerom ako kedysi. Je potrebné vedieť sa v prípade hrozby brániť. Sme malá krajina, no v spoločenstve krajín EÚ vieme získať „ochranný štít”.
Maroš Šefčovič: Hoci Európa vrátane Slovenska žije už vyše 70 rokov v mieri, žijeme v neistej dobe a Slovensko potrebuje silnú, dobre a moderne vyzbrojenú armádu, ako aj silných spojencov. Bezpečnosť je primárna úloha štátu. Vyslanie našich vojakov však musí byť vždy naše suverénne rozhodnutie.
Štefan Harabin: Bez poznania podmienok jej nasadenia nie.
Béla Bugár: Vytvorenie spoločnej európskej armády je nereálne. Mali by sme sa sústrediť na zefektívnenie už existujúcich štruktúr, nevytvárať nové. Prioritou pre nás by malo byť posilnenie európskych spôsobilostí v rámci NATO.
Milan Krajniak: Nie, pretože armáda je jedným zo základných prvkov suverenity štátu. Myslím si, že EÚ by mala byť spoločenstvom spolupracujúcich národných štátov, nemala by sa stať Spojenými štátmi európskymi.
František Mikloško: Táto potreba bude zrejme čím ďalej narastať, ale ona súvisí s mnohými inými problémami, ako vzťah členských štátov a centrálnej moci v Bruseli a podobne. Kým sa tieto vzťahy nevyriešia, neviem si predstaviť riadenie spoločnej armády.
Eduard Chmelár: Áno, ale nie formou samoúčelného militarizmu, ale novej filozofie bezpečnosti, založenej na obrane, mieri a stabilizácii blízkeho zahraničia.
Podporujete rozširovanie NATO? Ak áno, o aké štáty?
Zuzana Čaputová: Momentálne nevidím problém s rozširovaním NATO, menovite o Macedónsko, ktoré vedie s NATO prístupové rozhovory.
Maroš Šefčovič: Rozširovanie Aliancie je citlivá téma a musíme ho dokázať komunikovať so všetkými dotknutými tak, aby to znamenalo posilňovanie mieru, a nie vyostrovanie medzinárodných vzťahov.
Štefan Harabin: Nepotrebujeme provokovať Rusko, preto by som v Rade NATO bez najmenších pochybností hlasoval proti prijatiu Ukrajiny alebo Gruzínska.
Béla Bugár: O balkánske štáty, ak splnia všetky podmienky vstupu do NATO.
Milan Krajniak: Okrem prijatia Macedónska považujem rozširovanie NATO za uzavretú záležitosť.
František Mikloško: Každý štát, ktorý chce vstúpiť do NATO, by túto možnosť mal dostať. Treba rátať s tým, že to bude narážať na odpor iných veľmocí, napr. Ruska, ktoré vo svojej blízkosti toto zoskupenie nechce pripustiť.
Eduard Chmelár: Nie, som za rozpustenie NATO a jeho nahradenie spoločnou európskou obranou.
Do ktorého štátu by viedla vaša prvá oficiálna cesta vo funkcii prezidenta?
Zuzana Čaputová: Česká republika. Je to tradícia, ktorú by som rada dodržala. Česi sú naši bratia a máme s nimi špeciálny vzťah.
Maroš Šefčovič: Určite do Česka, pretože nás spája silné priateľstvo až bratstvo. Tento blízky vzťah je pre mnohých vzorom a musíme si ho chrániť. Okrem toho by som určite vycestoval aj do Washingtonu, Moskvy a Pekingu, pretože je to strategicky dôležité. Verím, že moje silné medzinárodné kontakty by mi to umožnili v krátkom čase.
Štefan Harabin: Do Česka. Mimoriadne si vážim pána Zemana za to, že dôsledne bráni záujmy českého štátu a národa. Zároveň otvára cestu českým podnikateľom na euroázijský trh.
Béla Bugár: Nemenil by som tradície, vybral by som sa do Českej republiky.
Milan Krajniak: Do Českej republiky. Česko je nám historicky priateľský štát a tieto vzťahy by som chcel rozvíjať aj symbolicky svojou prvou zahraničnou cestou.
František Mikloško: Do Českej republiky.
Eduard Chmelár: Prirodzene, že do Česka, dobré tradície si treba ctiť.
Súhlasíte s predlžovaním sankcií EÚ proti Ruskej federácii?
Zuzana Čaputová: To, že Rusko anektovalo Krym a momentálne stále porušuje medzinárodné zmluvy podporovaním vojny na východe Ukrajiny, je fakt. Ak Rusko prestane porušovať medzinárodné zmluvy, podporila by som snahy o zrušenie sankcií.
Maroš Šefčovič: Rusko je mocnosť, ktorú nemožno ignorovať. Roky som viedol náročné rokovania s Ruskom a Ukrajinou o plyne. Ak by som rezignoval na dialóg, mali by sme tu možno každý rok plynovú krízu s dosahmi na naše domácnosti, nemocnice, školy či priemysel. Sankcie považujem za poslednú, takzvanú nukleárnu možnosť. Pri ich prijímaní je nevyhnutné postupovať jednotne v rámci EÚ.
Štefan Harabin: Na sankcie aj ekonomického charakteru je potrebný súhlas Bezpečnostnej rady OSN. Ten nebol daný, preto sú evidentne v rozpore s medzinárodným právom. Pri prvej možnej príležitosti zahlasujem za ich zrušenie.
Béla Bugár: Áno. Anektovaním Krymu Rusko porušilo medzinárodné právo. Pred touto skutočnosťou nemôžeme zatvárať oči.
Milan Krajniak: Sankcie voči Rusku považujem za pokrytecké, nepáči sa mi, že Nemecko a Rusko podpísali dohodu o dostavbe plynovodu Nord Stream 2, ktorý nás obchádza cez Baltické more.
František Mikloško: Bol by som rád, keby éru ekonomických sankcií nahradila éra pokojného spolunažívania štátov a štátnych zoskupení. Ale na to sú potrebné obidve strany.
Eduard Chmelár: Nie, sú politicky neúčinné a ekonomicky škodlivé a ako prezident republiky ich v Európskej rade budem bez váhania vetovať.
Súhlasíte s tým, aby sa výdavky na obranu približovali k úrovni dvoch percent HDP – ako to vyplýva zo záväzkov Slovenska v rámci NATO?
Zuzana Čaputová: Armáda je vitálnou súčasťou Slovenskej republiky. Musí byť životaschopná a efektívna. Myslím si, že by sme mali plniť svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv.
Maroš Šefčovič: Bezpečnosť je primárna úloha štátu. Žijeme v neistej dobe a Slovensko potrebuje silnú, dobre a moderne vyzbrojenú armádu. Ako prezident by som sa snažil o to, aby sa čo najväčší podiel zbraní, ktoré kupujeme, vyrábal na Slovensku.
Štefan Harabin: Pokiaľ sa nebude umelo robiť hrozba z Ruska, výdavky sa môžu znížiť, aby išlo viac peňazí do zdravotníctva, školstva a na dôchodky.
Béla Bugár: So spomínanými záväzkami sme súhlasili, mali by sme ich splniť.
Milan Krajniak: Slovensko má mať bojaschopnú armádu, ktorá bude schopná čeliť teroristickým hrozbám a hrozbe ilegálnej masovej migrácie. Kvôli týmto hrozbám je modernizácia armády v našom záujme bez ohľadu na ďalšie medzinárodné záväzky.
František Mikloško: Ak sme členmi NATO, ak máme zabezpečenú bezpečnosť štátu, musíme postupne prijať na seba záväzky aliancie. Druhá strana by však mala vziať do úvahy, že naša ekonomika len dobieha vyspelé štáty.
Eduard Chmelár: Nie, Slovensko by sa malo usilovať dobiehať Západ v úrovni verejných služieb, školstva, vedy, výskumu, životného prostredia, nie v zbrojení.
Nazdávate sa, že Slovensko by malo byť ústretové voči žiadateľom o azyl?
Zuzana Čaputová: Som nesmierne vďačná za to, že Slovákom bola poskytnutá priateľská ruka vtedy, keď utekali pred komunizmom. Z rešpektu k solidarite, ktorá bola prejavená nám, si myslím, že ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou a spĺňajú azylové podmienky, by mal byť poskytnutý azyl. Je však dôležité dbať na to, aby títo ľudia prešli adekvátnou integráciou do slovenskej spoločnosti, ak im má byť umožnené žiť u nás.
Maroš Šefčovič: Nekontrolovaná nelegálna migrácia je vážny problém, ktorý Európu zaskočil nepripravenú. Som rád, že povinné kvóty, ktorým Slovensko povedalo jasné nie a ktoré som vždy odmietal, sú mŕtve. To, čo musíme robiť a čo by som podporoval aj z pozície hlavy štátu, je účinná ochrana hraníc, rýchle návraty nelegálnych migrantov a riešenie príčin migrácie tam, kde vzniká. O tom, kto príde do našej krajiny, musíme vždy rozhodovať my, a nie bandy prevádzačov, čo zásadne odmietam.
Štefan Harabin: Nie. Naša právna úprava je dostatočná, preto do troch dní po nástupe do úradu vypoviem i globálny utečenecký pakt OSN, lebo je zjavne v rozpore aj s našou ústavou.
Béla Bugár: V súčasnosti nevidím dôvod na zmenu našej azylovej politiky. Rovnako nevidím dôvod na otvorenie otázky povinných kvót, ktoré Slovensko odmietlo.
Milan Krajniak: Myslím si, že Slovensko by malo byť veľmi opatrné voči žiadateľom o azyl, najmä z moslimských krajín. Masová migrácia z moslimských krajín predstavuje bezpečnostné riziko, ako sa o tom, žiaľ, presviedčajú štáty západnej Európy.
František Mikloško: Slovensko je od začiatku ústretové voči politike udeľovania azylu. Bolo by dobré zverejniť skutočné údaje.
Eduard Chmelár: Súčasnú právnu úpravu považujem v súčasných medzinárodných podmienkach za vyhovujúcu. To, čo potrebujeme zmeniť a nastaviť, je aktívna politika získavania vedcov zo zahraničia, ale na to nemáme rozvinutú vedeckú diplomaciu.
Mala by Európa opätovne zakázať dovoz GMO potravín?
Zuzana Čaputová: Myslím si, že EÚ by mala trvať na čo najvyššej kvalite dovezených potravín. Samozrejme, uprednostnila by som, aby sme mali čo najviac domácej produkcie. V tejto téme by som sa určite riadila názormi odborníkov na danú problematiku.
Maroš Šefčovič: Som zástancom našej vlastnej potravinovej bezpečnosti. Agrárny sektor považujem za strategické odvetvie nášho hospodárstva. Ak by sa v budúcnosti uvažovalo o opätovnom povolení dovozu GMO potravín, určite by som trval na ich viditeľnom označení, aby sa ľudia mohli rozhodnúť, či ich chcú, alebo nechcú jesť.
Štefan Harabin: Áno.
Béla Bugár: Áno.
Milan Krajniak: Som proti dovozu GMO potravín. Myslím si, že nemáme dostatočne preskúmané potenciálne riziká ich šírenia.
František Mikloško: Isto. Som konzervatívny človek, ktorý sa osobne opiera o čo najprirodzenejší spôsob života.
Eduard Chmelár: Áno, Európa si musí chrániť svoje sociálne výdobytky a environmentálne štandardy pred chamtivosťou nadnárodných koncernov.