Prežije ekologický rezort? Nikto nevie

Pripravované zákony o ochrane prírody a odpadoch musia počkať, rovnako ako zonácia Vysokých Tatier. Nehrozí však rezortu ďalšie zrušenie, keby do budúcej vlády opäť zasadol Smer? Podľa Fica je to možné.

„Bola by veľká chyba zrušiť ministerstvo životného prostredia. Agenda v tejto oblasti stále rastie, aj v rámci Európskej únie. Najväčší nárast európskej legislatívy sa týka práve týchto otázok,“ pripomína Juraj Rizman, riaditeľ organizácie Greenpeace Slovensko.

O tom, či rezort prežije, rozhodnú predčasné parlamentné voľby. Ak by totiž vládu zostavoval Smer, mohol by ministerstvo znova zrušiť. Pre Fica bolo zbytočné už pri konci jeho bývalej vlády. Od júla minulého roku sa zlúčilo s rezortom pôdohospodárstva. Fico tento krok odôvodňoval šetrením, čo sa však nepotvrdilo. Ministerstvo totiž zaniklo iba formálne – jeho priestorov i zamestnancov sa to nedotklo. Ficova nevôľa k tomuto rezortu mohla prameniť aj z početných škandálov, ktorých sa vtedy dopustili ministri SNS. V priebehu troch rokov ich Fico odvolal troch, napokon „prekliaty“ rezort, ako ho pomenoval, SNS odňal.

Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ) si obnovu ministerstva dala už do programového vyhlásenia. Fungovať malo od septembra 2010, keďže však prezident zákon nepodpísal, museli poslanci o obnovení rezortu hlasovať znova. Pracovať preto začal až v novembri, keď sa ho ujal nominant Mostu - Híd József Nagy. „Počas jediného roka sme verejnosť presvedčili, že toto ministerstvo má nadčasovú agendu a je potrebná jeho existencia. Má opodstatnenie, nová vláda by ho rušiť nemala,“ zhodnotil minister.

Prístup rezortu oceňujú i ochranári a ekológovia, ktorí protestovali proti jeho zrušeniu. Podľa Rizmana sa mu podarilo pohnúť s mnohými vecami, poslanci prijali zákon o environmentálnych záťažiach. „Ďalšie zámery sa dobre naštartovali, bola by chyba to zvrátiť,“ tvrdí Rizman. Ako upozorňuje, Slovensko potrebuje rýchle riešenie ekologických problémov, ale aj novú environmentálnu politiku. „Treba zadefinovať nejakú víziu – aké životné prostredie vlastne chceme a ako ho dosiahneme,“ hovorí ochranár. Slovensku podľa neho chýba širšia spoločenská zhoda na smerovaní ochrany životného prostredia, ktorá zostala na úrovni 90. rokov.

Podľa politológa Tomáša Koziaka bude osud ministerstva závisieť od výsledkov volieb. Ak by mal rozhodujúcu moc znova Smer, nie je vylúčené, že zase navrhne zlúčiť rezort s iným. „Záležalo by však aj na postoji jeho koaličných partnerov,“ doplnil Koziak.

Zhoda, čo s rezortom ďalej, však nepanuje ani v Smere. Jeho podpredseda Dušan Čaplovič, ktorý ministerstvo za Ficovej vlády aj dva mesiace viedol, pre Pravdu už pred týždňom odmietol, že by ho chceli zrušiť. „Má svoje postavenie. Pokiaľ nebude robiť také kotrmelce ako teraz – napríklad so zlým čerpaním eurofondov, zaslúži si, aby pokračovalo. Jeho zrušenie nie je na programe. V rámci strany sme sa o tom ešte ani nebavili, ani o tom, koľko ministerstiev by malo byť,“ vysvetlil Čaplovič.

Obavy, či sa dotiahnu začaté veci ako pripravované zákony o ochrane prírody, odpadoch či zonácia TANAP-u, sú podľa neho zbytočné „Pri zonácii sa vyrokovala dobrá dohoda medzi enivironmenta­listami a ekonomickými záujmami. V tejto aktivite treba pokračovať, lebo Slovensko potrebuje ochranu životného prostredia,“ dodal Čaplovič.

Hovorca Smeru Erik Tomáš však už Čaplovičov názor korigoval. „Keď to bola naša agenda vtedy, tak to platí aj teraz,“ tlmočil stanovisko svojho predsedu. „Vieme si predstaviť zlúčenie ministerstva životného prostredia s rezortom pôdohospodárstva. Vidíme to ako jeden z nástrojov šetrenia v štátnej správe. Uvedomuje si však, že by to záviselo aj od postoja koaličných partnerov,“ spresnil Tomáš.