Diaľnica bude meškať hlavne z dôvodu, že nová štúdia o vplyvoch štvorprúdovky na životné prostredie, ktorú mal pod palcom český expert Petr Roth, poukázala na nežiaduce dôsledky cesty stavanej údolným variantom.
Je teda potrebné zhodnotiť, či sa prijmú ďalšie kompenzačné opatrenia, alebo sa radšej zvolí iná trasa diaľnice. Exministri sa začali navzájom obviňovať z toho, kto má meškanie na svedomí.
„Nové posúdenie sa robilo znovu preto, že Európska komisia nechcela schváliť tento úsek, pokým tieto záležitosti nevyriešime. Príprava tohto úseku sa podcenila ešte pri zaradení do prvého balíka verejno– súkromného PPP projektu za čias ministra Vážneho v rokoch 2006 až 2010,“ tvrdí Figeľ.
Vážny kritiku odmieta. „O zanedbanej príprave podľa rétoriky pána Figeľa nie je možné hovoriť, keďže v roku 2009 boli v súlade s legislatívou štátu riadne ukončené povoľovacie procesy. Poslanec Figeľ, ktorý ma neustále obviňuje, za dva roky nielenže nezakopol, ale ani neprijal jasné rozhodnutie ako ďalej s úsekom Turany – Hubová,“ reaguje Vážny.
Nové hodnotenie vplyvov na životné prostredie v okolí martinskej diaľnice ukázalo, že jej výstavba ohrozuje populáciu medveďa hnedého, rysa ostrovida a horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž brehov. Odborník Roth sa preto nazdáva, že by Národná diaľničná spoločnosť mohla zvážiť stavbu 5,7–kilometrového tunela Korbeľka, namiesto diaľnice s dvoma menšími tunelmi – Rojkov (1 550 metrov) a Havran (2 702 metov). „Tunelové riešenie je optimálnejšie pre prírodu. Diaľnica sa niekde začne, potom sa objaví a v celej dĺžke je schovaná, čiže eliminuje vplyvy. Lenže možnou hrozbou sú podzemné vody,“ vysvetľuje Roth.
Diaľničiari však v tomto okamihu o inej trase ako tej pôvodnej počuť nechcú. „Musíme presvedčiť Európsku komisiu o tom, že to čo staviame, nemá významný negatívny vplyv na územie Natury 2000,“ povedala investičná šéfk a Národnej diaľničnej spoločnosti Viktória Chomová. Ak by sa to diaľničiarom nepodarilo, museli by sa prikloniť k variantu s Korbeľkou, ktorý by bol pravdepodobne drahší ako ten plánovaný. Podľa Chomovej sa teraz nedá vyčísliť o koľko.
„Akékoľvek cenové porovnanie je irelevantné, pretože v súčasnosti nevieme, aký vplyv na životné prostredie by mal tunel Korbeľka a koľko by nás stáli kompenzácie,“ zdôvodnila Chomová.
Diaľničná spoločnosť však priznáva, že pri Martine nezakopnú skôr ako v roku 2014. Celkové dokončenie severnej diaľnice D1 sa tak čoraz viac približuje k roku 2020. Už zhruba o dva až tri roky by mohla byť hotová diaľnica v smere od Levoče až do Prešova. Začiatkom roka 2016 je plánovaná dostavba ružomberskej diaľnice Hubová – Ivachnová a rok na to by sa mal dokončiť aj úsek s tunelom Višňové.