Pri Martine možno vyrastie dlhší tunel

Diaľničný tunel Korbeľka, ktorý by bol s dĺžkou 5,7 kilometra druhým najdlhším na Slovensku po sedemkilometrovom Višňovom, sa začína po niekoľkých rokoch opäť javiť ako schodnejší variant stavby D1 Turany – Hubová. Poukazuje na to odborná štúdia, ktorú si objednala Národná diaľničná spoločnosť.

26.07.2012 13:15
Diaľnica Foto:
Ilustračné foto
debata (48)

Český expert Petr Roth, ktorý sa špecializuje na hodnotenie stavieb pre Európsku komisiu, mal totiž za úlohu posúdiť rezortom dopravy protežovaný údolný variant diaľnice.

„Na základe vykonaného hodnotenia bolo skonštatované, že zámer stavať diaľnicu v predloženej podobe má významne negatívny vplyv na životné prostredie. Ohrozuje populáciu medveďa hnedého, rysa ostrovida a horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž brehov,“ vymenúva Roth. Roth tak potvrdil slová ochrancov životného prostredia, ktorí boli od začiatku za to, aby sa štvorprúdovka medzi Turanmi a Hubovou stavala tunelovým variantom a nie po povrchu.

Predchádzajúce vedenia ministerstva dopravy na čele s Jánom Figeľom (KDH) a Ľubomírom Vážnym (Smer) boli totiž za stavebné riešenie s dvoma menšími tunelmi Rojkov (1 550 metrov) a Havran (2 702 metrov). „Oproti siedmim doterajším pokusom o primerané posúdenie navrhovanej trasy je analýza pána Rotha nesmiernym krokom vpred,“ vraví Ján Topercer, samostatný vedecký pracovník a ekológ z Botanickej záhrady Univerzity Komenského.

Podľa Topercera je štúdia jasným signálom, že doterajšie trasovanie diaľnice s dvoma tunelmi sa musí zmeniť. „Pretože možnosti zmien typu zmierňujúce opatrenia sa v tomto variante zjavne vyčerpali alebo ani nikdy neboli. Preto treba zjavne zvoliť iný variant trasy,“ dodal Topercer.

Podľa dopravného analytika Ľubomíra Palčáka z Výskumného ústavu dopravného by zmena trasy, a teda voľba s tunelom Korbeľka oddialila výstavbu štvorprúdovky o päť až šesť rokov, nehovoriac o tom, že sa zvýšia aj investičné náklady na stavbu. Diaľnica s dvoma tunelmi mala vyjsť na 700 miliónov eur.

„Myslím si, že práve pre tieto fakty by sa rezort dopravy mal snažiť nájsť nejaké kompenzácie. Aby trasovanie, tak ako bolo naplánované, bolo ponechané. Nemôžeme si dovoliť, aby diaľnica tak dlho meškala,“ vraví Palčák. Podľa neho si krajina musí chrániť životné prostredie a nestavať hlava–nehlava, ale v tomto prípade štát ťahá za kratší koniec.

Ministerstvo dopravy na čele s Jánom Počiatkom (Smer) tvrdí, že štúdia Rotha nevyniesla definitívny súd nad trasovaním diaľnice. „O tom, či je táto trasa nevhodná, je dnes predčasné špekulovať, jediný, kto môže o niečom takomto definitívne rozhodnúť, je Európska komisia,“ povedal hovorca ministra dopravy Martin Kóňa. Výsledok štúdie sa minister dopravy chystá 9. augusta prerokovať s dotknutými obcami a následne v septembri sa kompletný dokument aj s pripomienkami predloží v Bruseli. „Konečné rozhodnutie Európskej komisie očakávame v priebehu niekoľkých mesiacov,“ dodal Kóňa.

Diaľnica D1 Turany – Hubová mala byť financovaná z eurofondov na roky 2007 až 2013. Lenže iba ak sa diaľnica skolauduje do konca roka 2015, čo v prípade vyše trojročnej stavby nie je možné. „Už dávnejšie bolo jasné, že minimálne časť z tohto úseku budeme financovať z budúceho programového obdobia, preto sa pripravil zásobník náhradných projektov,“ priznáva Kóňa. Náhradnými projektmi by mali byť diaľničné úseky Svrčinovec – Skalité a úseky Žilina – Strážov a Žilina – Brodno, ktoré majú byť odovzdané v roku 2015.

Celkové dokončenie diaľnice D1 by sa tak mohlo posunúť ešte na neskorší termín, akým je rok 2020. Už zhruba o dva až tri roky by však mohla byť hotová diaľnica v smere od Levoče až do Prešova. Začiatkom roka 2016 je plánovaná dostavba ružomberskej diaľnice Hubová – Ivachnová a rok nato by sa mal dokončiť aj úsek s tunelom Višňové.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba