Kabinet pred šiestimi rokmi odhadoval, že takto Enelu nechá za roky 2006 až 2010 spolu asi 33 miliónov eur. Teraz sa však ukázalo, že štát sa vzdal 10-násobne väčšej sumy, 330 miliónov. Zisky elektrární totiž po zdražení elektriny prudko narástli.
Elektrárne v utorok zverejnili, že len za vlaňajšok zarobili v čistom rekordných 373,5 milióna eur. Peniaze z nevyplatených dividend použili elektrárne najmä na dostavbu Mochoviec. Rozpočet na Mochovce sa v roku 2008 výrazne zvyšoval a diskutovalo sa o tom, či dostavba nemohla byť lacnejšia.
V roku 2005, keď sa hovorilo o osude dividend štátu, riadil rezort hospodárstva terajší minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Teraz nepripúšťa, že by pochybil. „Je dobré, že sa rozhodlo o dostavbe elektrárne v Mochovciach a je len prirodzené, že sa všetci akcionári podieľajú na projektoch, ktoré zvyšujú hodnotu podniku,“ odkázal Mikloš cez svojho hovorcu. Na podrobnejšie otázky o efektívnosti zhodnocovania peňazí štátu v elektrárňach Mikloš odkázal Pravdu na ministerstvo hospodárstva.
Akcie štátu v podniku vlastní Fond národného majetku. Fond naznačuje, že štát by čo najskôr potreboval dividendy. „Je len samozrejmé, že je záujmom slovenskej strany, aby spoločnosť Slovenské elektrárne vyplácala dividendy v čo najskoršom možnom termíne a za tým účelom vyvíjame aktivitu,“ zdôrazňuje riaditeľ kancelárie Výkonného výboru FNM Miroslav Homola. Štát totiž po kríze potrebuje na splácanie dlhov viac peňazí.
Predstavy Enelu a štátu o dividendách sa už začínajú rôzniť. „Doterajšie zisky spoločnosti boli v prevažnej miere smerované práve na dostavbu Mochoviec aj so súhlasom slovenskej strany, čo však neznamená, že sme vždy súhlasili s celým návrhom Enelu na rozdelenie zisku,“ dodáva Homola.
Elektrárne však tvrdia, že na osude dividend je zhoda. „Akcionári preferujú použitie voľných prostriedkov na financovanie ambicióznych investičných plánov Slovenských elektrární,“ tvrdí hovorkyňa podniku Jana Burdová.
Mikloš už v minulosti naznačil, že o peniaze, ktoré štát nechá v elektrárňach na investície, sa zhodnotí podiel štátu. Podobný názor má aj fond. „Finančné prostriedky z čistého zisku boli použité prostredníctvom investícií na zhodnocovanie majetkových účastí akcionárov, a teda aj FNM,“ tvrdí Homola.
Elektrárne však v roku 2008 zvýšili rozpočet na dostavbu dvoch blokov Mochoviec pre údajné rastúce náklady na materiál či prácu z pôvodných 1,8 na takmer 2,8 miliardy eur. Na jadrovú časť elektrárne prišla len jedna ponuka, ktorú podnik po rokovaniach akceptoval. Časť dodávok mali elektrárne zabezpečiť cez dcérsku firmu Enelu Enel Produzione a jedným z dodávateľov bola aj firma poradcu minulého predsedu vlády Roberta Fica. Minulá vláda obdobie nevyplácania dividend predĺžila až do roku 2014. FNM teraz tvrdí, že bude tlačiť na to, aby Enel po tomto termíne dividendy už začal vyplácať.
To, že štát nechá v elektrárňach viac dividend, naznačoval už v lete 2005 očakávaný vývoj cien elektriny. Mikloš v roku 2006 tvrdil, že štát zdražovanie elektriny nemohol predpokladať. Český ČEZ však už v lete 2005 upozorňoval, že výrobné ceny elektriny môžu na trhu z dôvodu investícií do nových zdrojov do štyroch rokov vzrásť o 30 percent. Napokon sa tak stalo už o dva roky a elektrina dražela aj ďalej. Výrobné ceny sa od roku 2005 doteraz prakticky zdvojnásobili na súčasných asi 60 eur za megawatthodinu. Enel to pri vstupe do elektrární očakával, vláda nie. Tieto okolnosti majú dosah aj na dorovnanie kúpnej ceny za elektrárne, na ktorom sa vláda s Enelom po šiestich rokoch rokovaní stále nedohodla.
Pred Miklošom predaj elektrární dolaďoval bývalý minister hospodárstva Pavol Rusko. Po Miklošovi zase transakciu, pri ktorej štát za 66 percent akcií podniku dostal zatiaľ vyše jednu miliardu eur, formálne doladil exminister hospodárstva Jirko Malchárek.