Časť ich príjmu totiž tvoria nezdaniteľné paušálne náhrady, ktoré sa pohybujú od 890 až do 1 600 eur. A tak hoci majú od januára okrem 19-percentnej dane platiť ešte osobitnú 5-percentnú daň, v porovnaní s bežným človekom odovzdajú štátu v konečnom dôsledku menej. Výnimkou sú len prezident a premiér.
Ak návrh zákona o dani z príjmu, ktorý má vláda prerokovať v októbri, prejde, čistý príjem poslancov a ďalších ústavných činiteľov sa síce tiež zníži, ale o menšiu sumu, ako v prípade iných pracovníkov. Na porovnanie: mimobratislavský poslanec, ktorý dostáva s paušálnymi náhradami mesačne 3 576 eur, odvedie na budúci rok okolo 337 eur mesačne, kým bežný človek zaplatí až okolo 606 eur.
Zdanenie poslancov a všetkých členov exekutívy 25-percentnou daňou by síce štátny rozpočet nezachránilo, ale ako upozorňuje politológ, verejnosť podobné gesto v čase krízy oprávnene očakáva.
Vládny Smer pôvodne tvrdil, že 25-percentná daň sa dotkne každého, koho príjem presiahne 3 300 eur. Dnes ministerstvo financií zmenu obhajuje práve argumentom, že paušálne náhrady sa nezdaňujú na základe zákona. „V prípade poslanca je osobitnou 5-percentnou sadzbou zdanený jeho poslanecký plat. Paušálne náhrady nie sú podľa zákona predmetom dane, nepodliehajú ani osobitnej dani. Okrem toho zdaniteľné príjmy vybraných ústavných činiteľov podliehajú režimu zdanenia príjmov rovnako, ako zdaniteľné príjmy iných daňovníkov, pretože osobitná daň nemá vplyv na uplatnenie sadzby dane 19 alebo 25 percent,“ tvrdí rezort financií.
O stanovisko Pravda požiadala aj Úrad vlády. „Premiér Robert Fico má z rezortu financií informácie, že osobitný odvod pre politikov by mal prakticky zodpovedať 25-percentnej dani z príjmov,“ reagoval šéf tlačového odboru Erik Tomáš.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Symboly v zlých časoch. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Zákony, ktoré určujú ich platy, prijímajú sami politici. Svojich pôžitkov, či je to imunita alebo platy, sa vzdávajú ťažko. A je jedno, kto vládne,“ hovorí politológ Tomáš Koziak. Podľa neho sú politici dosť majetní ľudia a bez tých pár eur, o ktoré by prišli, by ich rodiny neutrpeli. „To sú veci, ktoré ich vzďaľujú od bežných ľudí a ich problémov a dôvera v politikov klesá,“ upozornil politológ.
Kliknutím na obrázok zväčšíte infografiku
Okrem prezidenta a premiéra zaplatia vyššiu daň v prípade zárobku nad 3 300 eur aj manažéri štátnych podnikov, nominanti štátu v správnych radách pološtátnych a štátnych firiem. Podobne na tom budú aj sudcovia. „Progresivita pri zdaňovaní fyzických osôb, teda sadzby 19 a 25 % – pričom druhá sadzba sa uplatňuje na príjmy, ktoré prevyšujú úroveň približne 3 300 eur mesačne, sa bude vzťahovať aj na sudcov,“ potvrdilo ministerstvo financií.
Opoziční poslanci považujú rozdielne zdanenie ich platov za ťah, ktorým sa chce vláda zapáčiť voličom. Podľa nich je takéto zdanenie nesystémové. „Vnímam to ako ďalší krok v snahe Smeru presvedčiť občanov, že úspory zaplatia bohatí a nebudú chýbať ani ústavní činitelia. Je nesystémové zavádzať sadzby podľa typu povolania," povedal Miroslav Beblavý z SDKÚ. Ak chce vláda naozaj, aby sa aj politici podieľali na znižovaní deficitu vo verejných financiách, dá sa to podľa neho robiť aj inými spôsobmi, napríklad zmrazením valorizácie alebo znížením platov politikov.
Poslanec SaS a šéf parlamentného finančného výboru Jozef Kollár tvrdí, že keď "je premiér taký frajer, nech všetkým ústavným činiteľom zníži platy, ale nech sa nehrá so špeciálnymi sadzbami daní“.
Šéf štátnej kasy Peter Kažimír počíta, že zdanenie lepšie zarábajúcich ľudí by malo priniesť do rozpočtu okolo 144 miliónov eur.
Kliknutím na obrázok zväčšíte infografiku
