Predovšetkým tohtoročný máj nebol studený, ale na väčšine Slovenska teplotne nadpriemerný. Napríklad v Bratislave na letisku dosiahla priemerná teplota tohtoročného mája 15,3 °C, čo je 0,2 °C nad normálom (1961 –1 990). Na pocit to bolo presne naopak, pretože bolo vlhko, vyskytovali sa časté zrážky a bolo pomerne veterno. Teplotne nadpriemerná však bola celá jar (klimatologická jar sa začína 1. marca a končí sa 31. mája). Posledná teplotne podpriemerná jar bola na Slovensku v roku 1997.
Pozornosť však upútali predovšetkým výdatné dažde, ktoré prekonali dlhodobé rekordy maximálnych májových zrážkových úhrnov najmenej za posledných 100 rokov. V nížinách juhozápadného Slovenska spadlo v máji 150 až 200 mm zrážok, na severnom Slovensku 250 až 300 mm (májový dlhodobý priemer zrážok je pritom od 50 mm v nížinách do 100 mm na horách). Takéto množstvo zrážok už rozmočená pôda nestačila absorbovať, na poliach vznikajú močiare a jazerá, viaceré oblasti postihli povodne.
Čo spôsobilo tieto extrémne prejavy počasia? Populárnou sa stala fáma, že intenzívne dažde spôsobil výbuch islandskej sopky Eyjafjallajökull. Takéto konštatovanie však nie je ničím podložené a je zavádzajúce. Obdobie s výdatnejšími zrážkami sa začalo na našom území už v decembri minulého roka, keď intenzívne vianočné dažde na strednom Slovensku spôsobili povodne (veľa zrážok bolo počas celej zimy). Zhodou okolností veľa pršalo tesne pred výbuchom islandskej sopky (14. apríla). Od 12. do 14. apríla spadlo miestami 50 až 80 mm zrážok. Tvrdenie o súvislosti medzi výbuchom islandského vulkánu a výdatnými zrážkami by sme mohli obrátiť na vtip – keď na Slovensku veľa naprší, na Islande vybuchne sopka.
Podstatný vplyv na klímu zeme majú moria a oceány, ktorých povrchová teplota rastie. Oceány sa otepľujú v dôsledku všeobecného rastu teploty vzduchu na zemeguli. Zrážková činnosť v našej oblasti súvisí najmä s veľkopriestorovou cirkuláciou atmosféry. Výdatné zrážky do karpatskej oblasti prinášajú tlakové níže, ktoré sa vytvárajú nad Stredomorím, alebo plytké brázdy nízkeho tlaku zotrvávajúce dlhší čas nad strednou Európou. Tieto tlakové útvary vznikali v uplynulých týždňoch na frontálnych rozhraniach, ktoré oddeľovali teplejší vzduch nad východnou od chladnejšieho nad západnou Európou.
V jarnom období však môže prevládať aj iná atmosférická cirkulácia. Vlaňajší apríl bol napríklad najteplejší najmenej za posledných 140 rokov, v apríli 2007 zasa pre zmenu nespadla v Hurbanove jediná kvapka dažďa. Veľmi suchá jar bola aj v roku 2003. Mimoriadne zrážky v posledných týždňoch teda nemusia byť predzvesťou nejakého dlhotrvajúceho „obdobia dažďov“. O niekoľko týždňov môže byť všetko naopak. A nie je ani vylúčené, že sa zopakujú situácie z uplynulých dní a týždňov. Navyše v pôde je veľa vlhkosti, čo v kombinácii s vyššími letnými teplotami vytvára predpoklady na vznik silných búrok. Ani tohtoročné leto nám teda nemusí ukázať len prívetivú tvár.
„Podstatný vplyv na klímu zeme majú moria a oceány, ktorých povrchová teplota rastie.“