Zatiaľ čo zástupcovia stredných odborných škôl, ktoré už roky trpia nedostatkom študentov, jeho návrh privítali, lebo by im naplnil triedy, riaditelia gymnázií sú proti. Nesúhlasia s ním ani odborníci.
„Je to výborný nápad. Taká zmena by nám určite pomohla, pretože gymnáziá už začali brať bez prijímačiek aj trojkárov, čo znehodnocuje ich úroveň. Gymnáziá tak vlastne uberajú žiakov odborným školám,“ hovorí Božena Kyselová, zástupkyňa riaditeľa Strednej priemyselnej školy Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici. Rovnako sa vyjadrila i Silvia Loffayová, riaditeľka Strednej odbornej školy chemickej v bratislavskom Vlčom hrdle. „Gymnáziá boli vždy prípravou na vysokú školu, kým odborné školy aj prípravou na odbornú prax,“ porovnáva.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka "Voz pred koňom. ":[http://nazory.pravda.sk/…/sk-nkom.asp?…]Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Opatrenie, s ktorým prišiel Čaplovič, by malo zabrániť, aby na gymnáziách nepokračovalo veľké množstvo žiakov, ktorí potom chýbajú na odborných školách. Experti už roky upozorňujú, že náš vzdelávací systém nereaguje na požiadavky pracovného trhu. Produkuje absolventov, ktorí končia na úradoch práce, kým v praxi chýbajú odborní pracovníci či zruční remeselníci. Nedostatkom pracovných síl trpí aj rozmáhajúci sa automobilový priemysel. Podľa odborníkov rodičia deti na gymnáziá posielajú preto, lebo im pripadajú ľahšie ako odborné školy a zároveň ako väčšia istota do budúcnosti.
Prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavol Sadloň oceňuje, že sa niekto začína zaoberať zle nastavenou sieťou škôl, ale Čaplovičov návrh odmieta. „Je pravda, že sa v posledných rokoch otvárajú školy, ktoré neodrážajú potreby spoločnosti. Toto však nie je riešenie. Prospech môže byť jedným z kritérií, ale nie jediným,“ pripomína Sadloň.
Podľa neho nie je na gymnáziách priveľa študentov. Argumentuje štatistikou, podľa ktorej na štátnych gymnáziách študuje iba 38 percent stredoškolákov. Pokiaľ ide o štátne školy, prijímacie skúšky sa robia na všetky osemročné i bilingválne gymnáziá. „Nie je teda pravda, že nerobíme prijímačky a berieme hocikoho,“ zdôrazňuje Sadloň. Dodáva, že gymnáziá majú žiaka pripraviť na vysokú školu: „Nemyslím si však, že len jednotkár je schopný študovať na vysokej škole.“ Sadloň je presvedčený, že stav školstva treba dôkladne analyzovať a zvážiť, čo chceme z mládeže vychovať. Zároveň posúdiť, do akej miery školské známky odrážajú schopnosti žiakov.
| Koľko študentov majú | ||
| Typ školy | gymnáziá | stredné odborné školy |
| štátne | 67 431 | 149 379 |
| súkromné | 4 017 | 15 670 |
| cirkevné | 13 623 | 3 925 |
| spolu | 85 071 | 168 974 |
Návrh orientovať sa podľa priemerného prospechu kritizujú aj odborníci. „Je to len veľmi formálny a mechanický nástroj,“ hodnotí zámer Zuzana Zimenová z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Uznáva, že na gymnáziá dnes idú aj žiaci, ktorí tam nepatria, no táto zmena by to údajne nevyriešila. Všade sa totiž učí inak a nemožno porovnávať výsledky z nejakej vidieckej školy so známkami školákov z veľkého mesta.
Zimenová vidí riešenie skôr v prehodnotení spôsobu štúdia, kvality vzdelávacích programov a maturity. Treba tiež nastaviť kritériá hodnotenia kvality na základných školách a zobrať do úvahy aj požiadavky, aby sa sprísnili prijímacie skúšky na gymnáziá. Na to, aby vážne systémové zmeny robil až po odbornej diskusii, vyzvali včera i stavovské organizácie, ktoré zastupujú verejné, cirkevné a súkromné školy.
Čaplovič na svojom návrhu trvá, no tvrdí, že s tým súvisia ďalšie opatrenia. „Samozrejme, treba to ešte dotiahnuť a dohodnúť, aby sme nebrali do úvahy len známky. Odmietam však pokračovať v tom, aby sme na školách vychovávali ďalších nezamestnaných,“ vysvetľuje. Chce vraj dosiahnuť, aby gymnáziá boli naozaj elitnými školami a neprijímali aj trojkárov či štvorkárov. Mali by ponúkať kvalitné štúdium, navrhnutá zmena by však súčasne pozdvihla aj úroveň stredných odborných škôl. Aby sa systém ujal, treba vytvoriť i kvalitný vzdelávací program na základných školách a stanoviť minimum, čo by mal každý žiak ovládať.
Na námietku, že súkromné gymnáziá nebudú súhlasiť, aby im štát prikazoval, koho môžu prijať, Čaplovič odpovedal, že by potom nemali dostávať štátne peniaze. „Ak o tom chcú rozhodovať samy, tak nech od štátu neberú normatívy na žiaka. Keby im platili len rodičia, bolo by to iné,“ hovorí Čaplovič. Tvrdí, že pri zavedení priemeru známok ako podmienky na prijatie na gymnázium sa inšpiroval v zahraničí. Funguje to tak údajne v Nemecku.
Podľa informácií Pravdy to však ani tam celkom neplatí. „Je to tak len v Bavorsku a Sasku. To sú jediné spolkové krajiny, kde sa na gymnáziá postupuje na základe školských známok,“ povedal Pravde nemecký expert na školstvo Peter Struck z Hamburgu. V Nemecku je však úplne iný systém vzdelávania. Na gymnáziá sa tam chodí po skončení štvrtej alebo šiestej triedy ZŠ, keď rodičia slobodne rozhodnú, kam svoje deti pošlú. Prijímacie skúšky sa nerobia.