Riaditeľka Nadácie Alena Pániková vysvetlila, že prieskum je súčasťou dvojročnej diskusie odborníkov z 53 subjektov – mimovládnych organizácií, štátnej správy, verejných inštitúcií, vrátane Štátneho pedagogického ústavu a učiteľov, o multikultúrnej výchove. Pripravilo ho mimovládne Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), základné výsledky sú na www.osf.sk, rozšírená verzia vyjde knižne v októbri aj s komentármi sociológov a pedagógov. Už na jar vyšla príručka o multikultúrnej výchove, určená pedagógom. Od tohto školského roka je multikultúrna výchova súčasťou viacerých predmetov.
Gyurcsány v pondelok po stretnutí s Ficom použil výsledky prieskumu, aby poukázal na negatívne postoje mladých Slovákov k maďarskej menšine. Tie prekvapili aj autorov prieskumu. „Až 63,3 percenta respondentov si myslí, že Maďari by mali hovoriť na verejnosti výlučne po slovensky a po maďarsky by sa mali baviť len doma,“ uvádzajú. Na postoje k Maďarom podľa nich pravdepodobne vplývajú aj politické kauzy, prezentované v médiách.
„Žiaci si totiž vytvárajú obraz o Maďaroch aj na základe toho, ako ich zobrazujú politici v médiách. Pri otázke Čo sa Vám ako prvé napadne, keď sa povie slovo Maďar, mnohí z respondentov si asociovali Maďarov s politikmi (Csáky, Bugár, Slota), ľuďmi spojenými s politickými kauzami (Hedviga Malinová) alebo uvádzali protimaďarské výroky prezentované v médiách (Maďari za Dunaj, Prišli sem na poníkoch, Okupujú Slovensko),“ píše sa v základných výsledkoch prieskumu.
Mladí Slováci sú tolerantnejší k novým menšinám, ktoré prichádzajú na Slovensko, ako k tradičným, napríklad Maďarom či Rómom. Čím častejšie sa ale napríklad stretávajú s Maďarmi, tým pozitívnejšie ich vnímajú. Tento model zvyšovania tolerancie platí pre všetky menšiny okrem Rómov. „Rómovia sú dlhodobo negatívne vnímanou skupinou, ktorých odmietajú všetky kategórie obyvateľstva bez ohľadu na osobnú skúsenosť. Aj v našom výskume sa ukázalo, že pohľad mladých ľudí na túto skupinu je výraznejšie negatívne stereotypizovaný než na iné kultúrne odlišné skupiny,“ uvádzajú autori prieskumu.
Súčasný vzdelávací systém neumožňuje žiakom získavať dosť poznatkov o menšinách, úroveň znalostí je veľmi nízka. Z deviatich otázok o menšinách vedeli odpovedať v priemere len na tri. Čo deti o iných kultúrach vedia, výrazne ovplyvňujú rodičia. „S vyšším vzdelaním rodičov totiž aj štatisticky významne narastá aj počet správnych odpovedí na otázky súvisiace s menšinami.“ Znalosti ale nepôsobia jednoznačne na formovanie postojov.
„Samotným odovzdávaním vedomostí alebo informácií o rôznych skupinách nemožno očakávať zmenu vnímania týchto skupín. Multikultúrna výchova by teda mala byť kombináciou viacerých metód a foriem,“ píšu autori a dodávajú – multikultúrna výchova bola pre 60 percent opýtaných ôsmakov a deviatakov úplne neznámym pojmom.
Postoje žiakov základných škôl ku kultúrne odlišným skupinám zisťoval CVEK na celkom Slovensku v marci a apríli 2008. Použil metódu štandardizovaného dotazníka s prevažne uzatvorenými otázkami. Niektoré otázky boli formulované ako polouzatvorené a otvorené, aby mali respondenti širšiu možnosť vyjadriť sa. Základný súbor tvorili žiaci 8. a 9. ročníkov základných škôl, pričom výber respondentov bol reprezentatívny podľa pohlavia, veľkosti sídla a kraja. Celkovú vzorku tvorilo 955 respondentov.
Robert Fico v Bruseli spochybnil výsledky prieskumu, o ktorom sa na spoločnej tlačovej besede po neformálnom rokovaní zmienil Gyurcsány. Fico zároveň napadol dôveryhodnosť NOS-OSF. „Ak ten prieskum robila spoločnosť OSF, tak mu verím asi tak ako vode v pletenom koši…Poznáme tieto mimovládne organizácie, ktoré pôsobia na Slovensku, ktoré sa zásadne držia politiky ‚Čím horšie pre slovenskú vládu, tým lepšie‘.“ Prieskumy sú podľa Fica „ako ženské plavky – zakrývajú to, čo by sme všetci chceli vidieť“.