Denník Pravda porovnal platy všetkých 71 primátorov krajských a okresných miest vrátane Bratislavy pred zmenou zákona a po nej. Vyšší alebo rovnaký plat má 40 percent primátorov krajských a okresných miest. Novela zasiahla najmä dobre platených primátorov okresných miest, ale napriek tomu šéfovia niektorých menších miest naďalej zarábajú viac ako ich kolegovia v krajských metropolách.
Najväčšie zvýšenie platu o viac ako 1 300 eur dosiahol košický primátor Richard Raši. Spolu so svojím bratislavským kolegom Milanom Ftáčnikom je so zárobkom 4 405 eur na čele rebríčka najlepšie zarábajúcich primátorov na Slovensku. Ani jeden však nemá najvyšší možný plat, ktorý v kategórii miest, kde patria Bratislava a Košice, predstavuje po novom 4 682 eur.
Kým nezačal platiť nový zákon, mal Raši, ktorý je aj poslancom parlamentu, zákonné minimum 3 061 eur. Raši nárast svojho platu komentuje slovami: „Keby zákon nepripravili amatéri, mohol môj plat zostať rovnaký ako doteraz.“ Tvrdí, že poslanecký plat dáva na charitu a z novej primátorskej výplaty prispeje najmenej 405 eurami na akútne veci do mestských častí.
O takmer 1 200 eur si prilepšil primátor Dunajskej Stredy Zoltán Hájos. Predtým mal zákonné minimum, po novom má 3 556 eur. Tvrdí však, že v skutočnosti zarába presne toľko ako doteraz. „Je pravda, že môj predchádzajúci mesačný príjem bol 2 390 eur. K tomu som však dostával aj odmeny. Keďže teraz sú zrušené, tieto peniaze sa prerozdelili medzi mesačné platy. Čiže mám ten istý plat,“ hovorí. Myslí si však, že úpravy platov vo verejnej sfére sa nerobili férovo.
Na základe novely zákona, ktorú pripravila koaličná SaS, sa znížili základné mzdy starostov a primátorov o desať percent, hranica ich zvýšenia sa obmedzila na 70 percent a zrušili sa odmeny.
Najhoršie zo všetkých obišiel primátor Starej Ľubovne Michal Biganič, ktorému sa plat znížil o 1 300 eur. Doteraz mal 3 242 a po novom iba základný plat 1 946 eur. Poslanci mu vraj odhlasujú viac, ak bude lepšie spolupracovať so zastupiteľstvom.
K druhému najväčšiemu prepadu sa prepracoval primátor Trenčína Richard Rybníček. Pracuje za najnižší možný plat 2 454 eur, čo je o vyše 1 200 eur menej, ako mal pôvodne. Doteraz zarábal 3 676 eur. Plat mu upravili kurióznym spôsobom. V júni Rybníček požiadal o zníženie platu na 2 454 eur, poslanci s tým nesúhlasili, ale nepodali nijaký iný návrh, takže mu plat automaticky klesol na zákonné minimum.
O rovnakú sumu prišiel aj primátor Pezinka Oliver Solga, ktorý bol donedávna s platom 4 979 eur najlepšie zarábajúcim primátorom na Slovensku. Aj keď mu poslanci schválili najvyšší možný plat 3 779 eur, príde o 1 200 eur, čo sa mu nepozdáva. „Nie je to zanedbateľná suma. Hoci plat nie je pre moju prácu rozhodujúci faktor, základnou vecou má byť, že pravidlá sa prijímajú pred zápasom a nie počas neho,“ hovorí.
Znižovanie platov primátorov a starostov považuje za nekoncepčný a populistický krok koaličnej SaS. „Keď nemajú dostávať odmeny primátori, tak s tým nemám problém. Nerozumiem však tomu, prečo sa rovnaké postihy nedotknú aj viceprimátorov a kontrolórov miest,“ kritizuje. Tvrdí, že výsledkom môže byť, že o prácu primátorov stratia schopní manažéri záujem.
Mestá, kde primátorom plat zvýšili, často argumentujú tým, že tak urobili preto, lebo už nemôžu dostávať odmeny. „Dalo sa čakať, že si nájdu nejakú medzierku. Závisí však od poslancov, koľko im priklepnú, čo potom vedie k takýmto paradoxom,“ konštatuje sociológ Ľubomír Falťan.
SaS je však spokojná. „Niektorí starostovia a primátori majú síce vyšší plat, no hovoríme o desatinách percent,“ tvrdí poslanec Szilárd Somogyi. Zodpovednosť za vyššie platy presúva na mestských a obecných poslancov.
Politológ Juraj Marušiak považuje určité obmedzenie platov za správne, pripúšťa však, že realizácia zámeru viazne. „Novela síce sprísnila pravidlá hry, no bola to dosť rýchla iniciatíva, určite by si to vyžadovalo dlhšiu diskusiu, aj so ZMOS,“ myslí si.
Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré malo od začiatku k novele výhrady, tvrdí, že teraz sa jasne ukazuje, že zákon bol šitý horúcou ihlou. „Prax odkryla jeho nedostatky a dala nám za pravdu v tom, že poslanecký návrh zákona nebol komplexný a systematický,“ povedal hovorca združenia Michal Kaliňák.