O objave slovensko-ukrajinského výskumného tímu zatiaľ na Slovensku verejnosť nevie. „Nikto nie je doma prorokom,“ komentuje tento rozpor Martin Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV v Nitre.
Návštevníka Černobyľskej oblasti môže zaraziť, že dobytok sa tam pasie na dohľad od havarovaného reaktora. Nie je to hazard so zdravím?. „Zamorenie územia po havárii reaktora bolo veľmi vysoké, " prisviedča Hajduch, "ale teraz, po 23 rokoch, sa väčšina krátko žijúcich rádionukleotidov už rozložila, preto úroveň radiácie klesla.“ Vzápätí však dodáva, že aj tak v pôde zostávajú dlho žijúce rádionukleotidy, ako napríklad Cézium 137 alebo Stroncium 90, ktoré spôsobujú trvale zvýšenú radiáciu.
Priam šokujúcim zistením spoločného výskumu vedcov z viacerých ústavov slovenskej a ukrajinskej akadémie vied je poznatok, že aj keď rastlina pohltí okolo 10 percent radiácie zo zeme, skúmané semená sóje nie sú rádioaktívne. Podľa Hajducha to potvrdzuje názory niektorých embryológov, že rastlina má mechanizmus, pomocou ktorého si chráni svoje budúce potomstvo a blokuje prívod škodlivých látok do semien.
„Sám by som tieto sójové semená nekonzumoval,“ priznáva však výskumník. Prečo? „Nedokázal by som si odmyslieť, že vyrástli na mieste najväčšej jadrovej katastrofy v dejinách.“
Redaktor New Scientist si však vie predstaviť, že výsledky výskumu slovenských a ukrajinských vedcov sa využijú pri dlhotrvajúcich expedíciách človeka vo vesmíre. Kozmonauti si azda budú môcť pestovať rastliny odolné proti radiácii. Televízia Discovery Channel bol o čosi konkrétnejšia, keď uviedla, že výsledky výskumu a rastliny odolné proti radiácii z Černobyľskej oblasti by mohli použiť budúci astronauti na Marse.
Foto: Pravda, Boris Latta
Medzinárodnému tímu sa podarilo odhaliť adaptačný mechanizmus sóje na podmienky zvýšenej radiácie. „V semenách rastlín pestovaných v Černobyľskej oblasti sa rozdielne akumulujú bielkoviny,“ vysvetľuje Hajduch. „Na základe tohto poznatku sme vypracovali model na prispôsobenie sa rastlín v prostredí zamorenom rádioaktívnym odpadom.“
Zatiaľ je otázne, či podobné mechanizmy umožňujú prežiť aj niektorým živočíchom. Tie sa napokon dokážu na rozdiel od rastlín samy presunúť z ohrozenej oblasti. Výskum však odhalil jednu zaujímavú skutočnosť. „V semenách sóje z Černobyľskej oblasti sa akumuluje proteín, o ktorom sa zistilo, že ochraňuje ľudskú krv pred negatívnymi vplyvmi radiácie,“ informuje Hajduch. Tento proteín sa v sóji bežne vyskytuje, zvýšená radiácia však podnietila jeho vyšší výskyt.
Aj vedcov z nitrianskeho ústavu genetiky by zaujímalo, či výsledky ich výskumu zmenia pohľad na možnosti prežitia ľudstva, flóry a fauny na Zemi v dôsledku väčšieho jadrového incidentu. „Jedno je isté, príroda sa dokázala prispôsobiť v Černobyľskej oblasti a tento fakt je veľmi povzbudivý,“ uzatvára Hajduch.
Výskum sa financuje z prostriedkov Siedmeho rámcového programu Európskej únie. Vedci analyzujú okrem sóje aj semená ľanu a sledujú vývoj týchto rastlín počas štyroch generácií. Na slovenskej strane sa na výskume zúčastňuje ešte aj Biotechnologické centrum SR so svojou špičkovou technikou umiestnenou vo Virologickom ústave SAV.