Prečo vláda tento týždeň odsunula rokovania o privatizačných návrhoch FNM?
Všetky informatívne dokumenty budú predložené kabinetu na budúcu stredu.
Je politická objednávka na privatizáciu podnikov?
Plnili sme si úlohu, ktorú nám zadala vláda. Jednak to vychádzala z toho, že vláda deklarovala zámer zefektívniť fungovanie vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave. Tak je to napísané v programovom vyhlásení vlády. Na základe toho vlani v novembri prijala vláda uznesenie, aby sme predložili dokument o zefektívnení podnikov s účasťou štátu vrátane ich predaja.
V programovom vyhlásení vlády sa tiež hovorí, že sa nebudú privatizovať strategické podniky. Prečo potom navrhujete predať šesť štátnych teplární v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach, podiel v Slovak Telekome, bratislavskom letisku či železničnom Cargu?
Teplárne nie sú v zmysle zákona strategické spoločnosti. Slovak Telekom takisto podlieha konkurenčným pravidlám ako ostatné spoločnosti, firma už stratila pozíciu prirodzeného monopolu. A o predaji Carga a letiska hovoria dokumenty z ministerstva dopravy.
Pre ľudí však teplárne strategické sú. Ak sa ich štát zbaví, stratí vplyv na to, za čo ľudia platia najviac – účty za teplo?
Je úplne jedno, kto prevádzkuje spoločnosť. Štát nemá reálny vplyv na výšky cien tepla. Vraciame sa k modelu, že ceny určuje nezávislý úrad, ktorý je zostavený z nezávislých odborníkov, ktorí dokážu odhaliť každé nesprávne zdôvodnené číslo.
Regulačný úrad však v skutočnosti zďaleka nemá zabezpečenie na dôkladnú kontrolu dodávateľov.
Štát musí zmeniť zákony. Ak nie sú dostatočné, tak treba novelizovať predpisy dovtedy, kým reálne nezačnú fungovať. Štát si nezabezpečí ochranu pred vysokými cenami tým, že ich bude spravovať.
Zároveň s privatizáciou teplární sa teda upravia zákony a zlepší sa regulácia cien?
Ministerstvo hospodárstva na tom pracuje. Nemyslím si však, že to je dôsledok pripravovanej privatizácie.
V minulosti však napríklad po predaji SPP prudko stúpli ceny plynu, takisto po predaji elektrární či distribučných spoločností zdražela elektrina. Naozaj sa netreba obávať toho, že po predaji teplární opäť stúpnu ceny?
Zdražovanie nesúvisí s predajmi. Zmena cien je dôsledkom trhového vývoja. Politika by jednoducho v teplárňach nemala vplývať na ekonomiku podnikov. To, že sa tak za minulej vlády dialo, môže mať do budúcnosti ešte dôsledky.
Na rozdiel od návrhu FNM predať 100 percent akcií teplární ministerstvo hospodárstva naznačovalo, že časť podielov sa môže previesť na mestá, podobne, ako to bolo v minulosti pri vodárňach?
Aj my, aj ministerstvo hospodárstva sme pripravovali dokumenty o privatizácii samostatne. Náš návrh je odborný. Píšeme v ňom o tom, pri akých spôsoboch predaja môže štát získať najviac peňazí. Nemyslím si, že je správne previesť časť akcií teplární na mestá. Samozrejme, ak sa vláda rozhodne predať firmy iným spôsobom, my to budeme úplne rešpektovať.
Ale investori sami hovoria, že by privítali, ak by vlastnili akcie teplární spolu s mestom.
Samozrejme, že to hovoria. Ak by totiž nekúpili celý podiel, mohli by zaplatiť oveľa menej peňazí.
Najvyššie výnosy sa dosahujú pri predajoch na verejných trhoch. Prečo ste navrhli predať cez burzu iba akcie v Slovak Telekome?
Lebo si myslíme, že z tých podnikov, ktoré sa majú predávať, je to jediná firma, ktorá by bola pre investorov zaujímavá.
Teplárne by pre investorov na burze neboli zaujímavé?
Myslím si, že nie. Tie by sa mali jednoznačne predávať cez medzinárodné tendre s pomocou medzinárodného poradcu. Vláda samozrejme bude mať pri predaji posledné slovo. Ak by sa vláda rozhodla nepredať firmu konkrétnemu investorovi za konkrétnu sumu, predaj sa neuskutoční.
Za minulej vlády sa vo firmách s podielom štátu šafárilo pri nákupoch. Pomenujete vinníkov?
Požiadali sme zodpovedných štatutárov firiem, aby spravili analýzy výhodnosti zmlúv. Zároveň sme ich vyzvali, aby na základe zistených skutočností prijali opatrenia. Napríklad my sme vo fonde prijali opatrenia voči predchádzajúcemu vedeniu. To isté očakávame aj od manažérov firiem s podielom fondu.
Mohli by ste uviesť konkrétny príklad?
Nechcem, aby to vyznelo, že tu píšeme čierne knihy. Je však fakt, že ak v účtovníctve narazíme na nejaké problémové rozhodnutia, tak ich analyzujeme. Jeden príklad môžem uviesť – Gemerský mlyn. Napriek tomu, že fond vyhral súdny spor, podpísal mimosúdnu dohodu a zaplatil protistrane 4,77 milióna eur.
Padlo už nejaké obvinenie?
Dvaja štatutári Fondu národného majetku (nominanti SNS, poznámka Pravdy) sú už vyšetrovateľom trestne stíhaní.
Budú podniky spravované fondom nakupovať teraz tovary už len elektronicky, aby sa opäť nešafárilo?
Zákon nám to ako inštitúcii síce priamo neprikazuje, takisto ani firmám v našom portfóliu. My sme však vyzvali všetkých manažérov, aby na zvýšenie transparentnosti využívali čo najviac túto metódu nákupu.
Čo spravíte, ak to manažéri v štátnych podnikoch nebudú dodržiavať?
V tom prípade navrhneme odvolanie zodpovedných ľudí.
Je odvolávanie v silách FNM? Je totiž známe, že napríklad SDKÚ má právo nominovať ľudí do bratislavskej teplárne, SaS do teplárne v Košiciach či KDH do žilinskej teplárne.
Fond národného majetku je akcionár týchto spoločností. To je všetko, čo k tomu môžem povedať.
Fond však nesie zodpovednosť za ľudí, ktorých do podnikov vyberú politické strany. Prečo to nemôžete otvorene povedať?
(dlhšie ticho)… Nebudem sa k tomu vyjadrovať.
Aká je situácia v DMD Group, ktoré sa má tiež privatizovať?
Patrí do kategórie firiem, pri ktorých nie je dôvod, aby ich štát vlastnil, a preto sa budeme snažiť DMD čo najlepšie speňažiť.
Ako dopadol zbrojársky tender začatý v minulom roku, v ktorom môže DMD získať veľkú zákazku v Indii?
Tender ešte nie je skončený a prebiehajú skúšky. Pôsobenie na tomto teritóriu sa začalo už pred desiatimi rokmi. Keby sa podarilo v tendri uspieť, Slovensko by získalo približne 200 nových pracovných miest.
Pri podnikoch SAD sa za predchádzajúcej vlády presúvali majetky na dcéry, v ktorých fond nemá vplyv. Bude to mať dosah?
Skutočne sa to dialo. V niektorých prípadoch to bolo so súhlasom bývalého vedenia, v niektorých prípadoch sa FNM súdi. Môže to mať dosah na nižšiu privatizačnú cenu pri dopredaji zostávajúcich menšinových balíkov.
Z podnikov s vplyvom FNM mal minulý rok štát získať na dividendách 540,9 mil. eur, ale v roku 2011 sa očakáva ,,len" 298 miliónov. Prečo tento pokles?
SPP avizuje, že jeho výsledky budú horšie a plynári navyše už nevyplatia ani mimoriadne dividendy. Predstavenstvo stále avizuje, že počas predchádzajúcich štyroch rokov boli ceny plynu brzdené. Niekde sa to prejaviť musí.
Poučíte sa pri nastávajúcej privatizácii z chýb pri predaji podielov štátu prvej alebo druhej Dzurindovej vlády?
Nespomínam si na žiadne markantné chyby.
Napríklad privatizácia Slovenských elektrární. Enel naposledy žiadal doplatenie päť miliárd korún a štát zase sedem miliárd korún. Nie je to štandardný záver privatizácie.
Na to sú v transakčných dokumentoch dohodnuté presné postupy.
Ak je to presne dohodnuté, prečo sú také rozdielne požiadavky a iba dopočítanie konečnej ceny trvá už takmer päť rokov?
Neviem, prečo to bývalá vláda nedokončila. Je to otázka na nich.
Problémom v skutočnosti bolo, že Dzurindove vlády predaj elektrární naťahovali. Ceny elektriny boli pri predkladaní ponuky Enelu iné ako pri neskoršom vstupe Talianov do podniku a z toho vznikli problémy. Enel a štát sa teraz pri zmluve chytajú za jej sporné znenie. Nebude sa to v budúcnosti opakovať?
Nikdy nevstupujete dvakrát do tej istej rieky. Privatizácia sa vždy deje za určitých okolností a v určitej politickej klíme. Myslím si, že používať slovo chyba nie je na mieste a privatizácia elektrárňam prospela.
Kedy sa asi celý proces predaja elektrární skončí?
Opäť sa začínajú rokovania o dorovnaní privatizačnej ceny, keďže Enel zatiaľ v roku 2006 zaplatil za 66 percent akcií viac ako miliardu eur. Spolu s ministerstvom hospodárstva a v konzultácii s ministerstvom financií musíme teraz dokončiť to, čo sa neurobilo za štyri roky. Analyzujeme súdne spory a ideme aj zadať analýzu k privatizačnej cene.
V roku 2008 však za takúto analýzu fond zaplatil v prepočte 400-tisíc eur. Na čo teraz ďalšiu analýzu?
Ak niečo preberáte po štyroch rokoch, môžete si preštudovať, čo bolo pôvodne. V každom prípade si však urobíme aj vlastné analýzy.
Znamená to, že predchádzajúce analýzy neboli dobré a štátna kasa zbytočne prichádza o peniaze?
To by som nepovedala. Elektrárne sú živý organizmus, ktorý sa vyvíja.
Kedy dôjde k zrušeniu FNM, ako vláda deklarovala v programovom vyhlásení?
Robíme všetko pre to, aby sme splnili túto požiadavku vlády. Momentálne analyzujeme všetky právne kroky. Tie musíme urobiť, aby sme mohli skončiť našu činnosť schválením osobitného zákona a všetkých súvisiacich zákonov, ktoré súvisia so zákonom o veľkej privatizácii. Možno to na prvý pohľad vyzerá jednoducho, že zavrieme dvere a prenesieme všetkých ľudí na iný orgán štátnej správy, čím by sa však nič neušetrilo. Najprv musíme vyčistiť portfólio, potom pripraviť delimitačné protokoly. Zároveň znižujeme náklady na svoju činnosť a zoštíhľujeme aparát fondu.
Kedy by sa celý tento proces mohol skončiť?
Všetko závisí od toho, či dostaneme zelenú na vyčistenie portfólia. Ak má byť proces predaja podniku transparentný, trvá minimálne rok. Najprv musíme vybrať v medzinárodnej súťaži privatizačného poradcu, potom samotný predaj firmy.