Podľa ekonómov je totiž pre štátnu kasu jedno, či peniaze pôjdu na dlhy zdravotníctva, ako chcelo KDH, alebo podľa požiadavky SaS na dôchodkovú reformu. Ak chce vláda riešiť aj zdravotníctvo, aj dôchodky, potrebuje nájsť peniaze na obe zmeny.
Delenie privatizačného výnosu je tak skôr o politike. Podľa politológov môžu napríklad strany po kritike opozície za rozpredaj majetku upozorniť, že peniaze sa použili na budúce penzie či lepšie zdravotníctvo. ,,Získané peniaze by si síce zaslúžili rozvojové projekty pre vznik nových pracovných miest alebo vedu či výskum. Pud sebazáchovy a istý sociálny populizmus, ktorý pestuje aj táto vládna koalícia, však peniaze zrejme nasmeruje do jednej z dvoch spomínaných oblastí," tvrdí politológ Michal Horský.
Pri nízkej cene sa nepredajú
Peniaze za teplárne v Košiciach, vo Zvolene, v Martine, Žiline, Trnave a Bratislave by mali prísť asi o rok. Nie je to však isté. Šéfka Fondu národného majetku Anna Bubeníková (SDKÚ) totiž pripustila, že v prípade príliš nízkych ponúk od privatizérov sa podniky nepredajú. Takýto prípad sa stal v minulosti v Česku, keď vláda stanovila minimálnu sumu za predaj elektrárenského gigantu ČEZ na 200 miliárd českých korún, ale ponuky boli nižšie. Na Slovensku sa privatizačné tendre zväčša končili predajom majetku štátu investorom.
Bubeníková nedávno pre Pravdu naznačila, že vláda bude opatrná. ,,Vláda samozrejme bude mať pri predaji posledné slovo. Ak by sa rozhodla nepredať firmu konkrétnemu investorovi za konkrétnu sumu, predaj sa neuskutoční," povedala šéfka fondu.
Ak by prvá veľká privatizácia súčasnej vlády predsa prebehla, výnos bude deliť práve fond. ,,Z pohľadu verejných financií i výšky dlhov zdravotníctva či penzijného systému nie sú možné zisky z predaja teplární také vysoké, aby bolo možné uviesť silné ekonomické argumenty pre rozhodnutie, do ktorého sektora tieto peniaze pôjdu. Rozhodnutie teda bude nakoniec politické," zdôvodňuje Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Boj o voliča
Politológ si myslí, že rozdelenie možných ziskov je hrou o voliča. ,,Môže to súvisieť s tým, že KDH a SaS chcú posilniť svoje postavenie na úkor svojho konkurenta," hovorí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky.
Ekonomickí analytici naznačujú, že dôchodková reforma už beží, kým v zdravotníctve sa musia pred oddlžením udiať potrebné reformy. ,,Ak by predsa mali ísť tieto peniaze na oddlženie nemocníc, tak len čiastočne tak, aby si nemocnice zvyšok dlhu riešili vo vlastnej réžii. Podmienkou by malo byť aj prijatie pravidiel, ktoré by garantovali, že sa nemocnice opäť nebudú zadlžovať," podotýka Peter Goliaš z inštitútu INEKO. ,,Na základe doterajších skúseností s vládami bude lepšie, ak peniaze budú použité na dôchodkovú reformu," myslí si aj Ďurana.
Podiely nedostanú mestá
Štátne teplárne v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach chcela privatizovať už druhá vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). Predať však chcela iba 51-percentný podiel, zisk sa mal pohybovať na úrovni 200 miliónov eur. Zvyšok akcionárskych práv mali bezodplatne získať mestá. Dzurindova vláda však predaj pre predčasné voľby nestihla zrealizovať a nasledujúca vláda Roberta Fica (Smer) privatizáciu zastavila. Kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ) sa rozhodol obnoviť myšlienku privatizácie teplární.
V marci ministri odsúhlasili predaj sto percent majetku spoločností, ktoré cez faktúry za teplo vplývajú na peňaženky desaťtisícov rodín. Premiérka tak nenaplnila požiadavky miest, aby takmer polovičný podiel akcionárskych práv teplární získali mestá.
V minulosti sa výnosy z privatizácie použili najmä na splácanie dlhov. Väčšina peňazí z predaja akcií Slovenských elektrární išla napríklad v rokoch 2006 a 2007 na oddlženie železníc. Dlh železničných podnikov však napriek tomu v ďalších rokoch krízy narástol a teraz ho vláda rieši aj prepúšťaním. Peniaze z privatizácie SPP sa zase použili sčasti na splácanie dlhopisov Fondu národného majetku a tiež na dôchodkovú reformu.