Výnimkami, ktorým sa aspoň čiastočne podarilo niečo vybojovať, tak zrejme zostanú len nemocnice v Snine a Zlatých Moravciach – v oboch prípadoch uspeli pri vyjednávaniach o jednom oddelení.
Proti ohlásenému rušeniu 156 oddelení a 3 300 lôžok sa pritom už okamžite po zverejnení zoznamu zdvihla veľká vlna nevôle. Protestovať začali odborníci, lekári a odborári, ale pridali sa k nim aj samotné nemocnice či predstavitelia samosprávy.
Pred ministerstvom zdravotníctva sa v pondelok dokonca zhromaždilo približne tristo pacientov na čele s primátormi Partizánskeho a Handlovej, ktorí prišli ministrovi zdravotníctva odovzdať petíciu proti rušeniu desiatich oddelení v nemocniciach v Partizánskom a Prievidzskom okrese. „My v Prievidzi a Partizánskom sme sa rozhodli, že nebudeme potichu načúvať tomuto diktátu a arogantnému rozhodovaniu od zeleného stola, ale povieme svoj jednoznačný názor,“ povedal na margo protestnej akcie primátor Partizánskeho Jozef Božik.
V Nemocnici s poliklinikou Partizánske sa od júla malo zrušiť celkovo šesť oddelení – pediatria, urológia, ušno-nosno-krčné, doliečovacie, gynekologicko-pôrodnícke a novorodenecké oddelenie, tie však momentálne podľa Božika fungujú ďalej aj bez zmluvy s poisťovňou. „Oddelenia zatiaľ fungujú ďalej, vydal som pokyn, aby sa nepodpisovala zmluva so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. My neustúpime a ideme v zápase za občanov ďalej,“ dodal Božik.
Na riziká masívneho rušenia oddelení upozorňovali viacerí odborníci, podľa ktorých sa mnohým pacientom značne skomplikuje prístup k zdravotnej starostlivosti. Dochádzať budú musieť desiatky kilometrov, čo bude problém pre nich aj ich príbuzných.
Ministrovi zdravotníctva bol nedávno adresovaný aj list od predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu, v ktorom vyjadril nesúhlas so zrušením trinástich oddelení v nemocniciach v Michalovciach, Rožňave a Trebišove. „Zánik takého množstva oddelení v kraji by mal mimoriadne negatívny vplyv na obyvateľov, najmä na ľudí, ktorí zdravotnú starostlivosť potrebujú najviac. Nedokážem sa s takýmto návrhom stotožniť,“ varoval ministra v liste Trebuľa.
Proti ohláseným škrtom sa postavil aj primátor Sniny Štefan Milovčík, ktorý vyhlásil, že zrušenie oddelení v miestnej nemocníc spôsobí, že „obyvatelia Sniny a regiónu budú dochádzať nielen za prácou a štátnymi úradmi, ale aj za nemocničnou starostlivosťou“. Okrem toho upozornil, že zmeny sa dotknú aj lekárov, ktorých budú musieť prepúšťať.
„Výsledkom tohto rozhodnutia bude, že v Snine stratíme ďalšie pracovné miesta,“ dodal Milovčík. Protesty však nemocnici nepomohli a od piatka minulého týždňa tu zaniklo doliečovacie, pediatria, neonatológia a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie.
Jediné oddelenie, ktoré sa v Snine pred redukciou podarilo zachrániť, je infekčné. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik nakoniec vydal pokyn zachovať dané oddelenie, pretože, ako povedal, inak by nebola zachovaná dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Menej úspešní už boli v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici, kde zaniklo pľúcne oddelenie. Pacienti tak budú musieť s ťažkými chorobami cestovať 33 kilometrov do Žiliny alebo až do 44 kilometrov vzdialeného Trenčína.
Čiastočne Všeobecná zdravotná ustúpila aj Zlatým Moravciam, kde primátor Peter Lednár inicioval petíciu proti zrušeniu troch z piatich fungujúcich oddelení. Tú pred dvoma týždňami aj ministerstvu zdravotníctva odovzdal s viac ako 14 600 podpismi. Z plánovaných troch oddelení nakoniec poisťovňa nezazmluvnila len dve, oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny a oddelenie dlhodobo chorých. Zánik miestnemu zdravotníckemu zariadeniu tak nehrozí, Lednár však aj napriek tomu s výsledkami nie je celkom spokojný. „Nie sme spokojní, mohlo to byť aj lepšie, ale samozrejme aj horšie. Rokovania pokračujú ďalej,“ povedal.
Lepšie podmienky sa už však nemocniciam zrejme dohodnúť nepodarí. Ako totiž pre Pravdu uviedla hovorkyňa štátnej poisťovne Petra Balážová, zmeny v návrhoch na rušenie lôžok a oddelení nechystajú. „Všeobecná zdravotná poisťovňa na tlačovej konferencii prezentovala definitívny návrh optimalizácie siete nemocníc s tým, že v 10 až 15 percent prípadov bude ešte rokovať o konkrétnych podmienkach zmluvy. Rokovania v súčasnosti finišujú, žiadne výraznejšie zmeny oproti prezentovanému návrhu nepredpokladáme.“
Zdravotnícke zariadenia aj napriek tomu stále dúfajú v opak, a preto nateraz odmietajú podpisovať nové zmluvy, aj keď tak malo byť urobené už minulý týždeň.
Či budú mať nemocnice tieto výkony aj bez zmlúv preplatené, jasné nie je. „Súčasťou rokovaní je riešenie všetkých otázok súvisiacich so zmluvným vzťahom vrátane úhrady zdravotnej starostlivosti,“ povedala Balážová.